Nitriansku jedenástku viedol za víťazstvom Ivan Hodúr. Od spoluhráčov sa líšil kapitánskou pánskou aj výkonom, ktorým prevyšoval spoluhráčov aj súperov. „Zápas v Dunajskej Strede sa pre nás vyvíjal dobre, boli sme pripravení, ako sa patrí. Chceli sme hrať zozadu, a keď sa naskytla príležitosť na gól, bolo ju treba využiť. Plány trénera sme naplnili do bodky,“ tešil sa Ivan po zápase. Na Žitnom ostrove opäť platilo, že s výkonom celého mužstva stúpa aj ten Hodúrov. Keď si má s kým vymeniť loptu, keď mu spoluhráči aktivitou vytvárajú priestor na ponuku, nitriansky špílmacher už vie, čo je v danej chvíli najlepšie. Hodúr má pohotové riešenie v sebe akoby zakódované. Keď má s kým hrať, je sa radosť naňho dívať. „Na tlak, ktorý je na mňa kladený, som si zvykol,“ nechce reagovať na útoky od chrbta, ktorých pointou býva jeho osočovanie. Aký paradox pritom - od čias Moravčíka by ste pod Zoborom márne hľadali futbalistu, ktorý by si s loptou tykal tak, ako najslávnejšie meno novodobej nitrianskej histórie.
Hodúra a jeho prínos pre mužstvo nevidí iba slepý. Po jeho posledných výkonoch spozorneli v Trnave, Hodúra chce najlepšie mužstvo v lige! „Dnes je priskoro na takéto úvahy,“ odmieta Ivan debatu na horúcu tému. Tréner Spartaka Pavel Hoftych sa však vyjadril jasne, Hodúra by chcel do zimnej prípravy. „Každý záujem poteší, Trnava má ambície aj vynikajúcich fanúšikov, ja som ale v Nitre zatiaľ spokojný,“ hovorí Hodúr ďalej. Zmluva ho pod Zoborom viaže do konca sezóny, riešenie môžu aj nemusia priniesť najbližšie dni. Keby bolo rozhodovanie na Hodúrovej ratolesti, rodák zo Serede sa z Nitry nepohne. „Samko nám veľmi fandí, Nitra je jeho srdcovka, oblieka jej dres v prípravke,“ hovorí hrdý otec na adresu šesťročného syna. Ten gény nezaprie. Zdobia ho kučeravé vlasy a medzi rovesníkmi vyčnieva aj pri naháňaní lopty. Poslúcha ho rovnako ako tatka.
