Ondrej Synak má na konte vyše 40-tisíc fotografií. Najradšej fotí portéty. Zachytáva charaktery ľudí, ich vnútro, ich vizuálny životopis.
NITRA. Tridsiatimi fotografiami sa v Nitre predstavuje Ondrej Synak. Výstavu, ktorá potrvá do konca decembra, otvorili vo vynovenej Fotogalérii Trafačka, jej majiteľ František Kolář je zároveň kurátorom.
Pre Ondreja Synaka, ktorý študuje v Bratislave a na víkendy prichádza domov do Jelšoviec, je to prvá autorská výstava v rodnom meste. K foteniu sa ako 14-ročný dostal cez tvorbu webstránok, na ktoré potreboval snímky. Veľa sa toho naučil sám systémom pokus – omyl, profesionálne grífy naberá už piaty rok na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Najmä portréty
Výstava čierno-bielych i farebných je Ondrejovou prvou samostatnou. Spolu s inými fotografmi sa v minulosti predstavil na viacerých výstavách Amfo, svoj pohľad spoza objektívu prezentoval aj na štyroch výstavách na VŠMU.
Už názov Portréty napovedá, aké motívy na výstave dominujú. Fotkami zachytáva charaktery ľudí, ich vnútro, ich vizuálny životopis. „Ide o portréty ľudí, priateľov, známych, ale aj o portréty v prostredí, časť kolekcie tvoria fotografie vlaňajších absolventov Divadelnej fakulty VŠMU,“ hovorí 23-ročný Ondrej Synak.
„Jedna fotka je záberom z prírody – je na nej žena v akoby rozprávkovej krajine. To je aj najväčšia fotografia tejto výstavy.“
Okolie Detvy má najradšej
To, či Ondrej fotí radšej čierno-biele alebo farebné fotky, závisí od viacerých faktorov. Dôležitý je účel fotenia, samotný objekt aj isté vyžarovanie, ktoré fotke nemá chýbať. Jednoznačne má však krajinky radšej čierno-biele.
S fotografovaním sa Ondrej dostal do mnohých kútov sveta, ale najviac sa mu však páči doma. Má rád okolie Nitry, ktoré je nanajvýš fotogenické, no nedá dopustiť na kraj okolo Detvy, kde podľa neho príroda v kontexte s architektúrou vytvárajú celok s neopakovateľným čarom. „Slovensko má čo ponúknuť a my si ho častokrát nevážime. Sme v srdci Európy a máme tu takmer všetko – okrem mora, ktoré máme zas pod zemou.“
Asistent kamery
Ondrej Synak je študentom v ateliéri kameramanskej tvorby a fotografie VŠMU. A tak nečudo, že Nitranovou veľkou láskou je popri fotoaparáte aj kamera. Jeho ročníkovým vedúci je Ján Ďuriš, ktorý sa ako kameraman podpísal pod filmy Báthory, Nedodržaný sľub či Nejasná správa o konci sveta. Do tajov fotografie ho zaúča Štefan Komorný.
Okrem komerčných záležitostí, reklamných promovideí a študentských filmov sa Ondrej ako asistent kamery podieľal na tvorbe filmov Lóve, Dušičky, ako asistent produkcie aj na snímke Tigre tu nie sú šťastné. Najčastejšie spolupracuje s režisérmi Milom Kráľom a Braňom Lengyelom, s ktorým má roztočený dokument o Vlkolínci.
Čaro tmavej komory
Komerčné veci považuje za „chlebovky“, na ktorých sa dá zarobiť na to, aby si mohol zaobstarať techniku a venovať sa voľnej tvorbe. Tá je stále jeho srdcovkou. Fotí digitálnym fotoaparátom ale aj analógovým, tým najmä čierno-bielo.
„Vtedy si fotky sám vyvolávam aj zväčšujem, fascinuje ma čaro tmavej komory. Navyše som rád, keď môžem mať výsledný efekt pod kontrolou,“ vysvetľuje nitriansky fotograf a kameraman.
V budúcnosti by sa chcel Ondrej venovať kamere i voľnej tvorbe vo fotografii. „Predstavy, čo a koho dostať pred objektív, prichádzajú postupne, zatiaľ nemám konkrétny sen. Pri kamere však jeden jasný cieľ mám: natočiť celovečerný film. Slovenský, ale pritom svetový – zaujímavý, súčasný a moderný.“
