Spúšťačom ochorenia môže byť nepochopenie v rodine či problémy v kolektíve.
NITRA. Minulý týždeň v Nitre odštartovala prvá z cyklu vzdelávacích prednášok zameraného na tému mentálnej anorexie a bulímie. Projekt Kričím telom bude pokračovať v Bratislave a Trnave, budúci rok aj v ďalších veľkých mestách.
So žiakmi a študentmi z kraja - chlapcami a najmä dievčatami, ktorých sa tento problém týka omnoho viac - v Divadle Andreja Bagara diskutovali odborníci na tieto témy. Podujatie moderovala Alena Heribanová, svojimi vlastnými skúsenosťami z boja s týmto problémom prispela spisovateľka a novinárka Gabina Weissová. Príčiny a dôsledky ochorenia mladým ľuďom objasnili Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO v SR, a Magda Frecer, psychiatrička kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave-Ružinove. Študenti dostali informačné materiály a priamo diskutovali s prítomnými odborníkmi. Kto nenabral odvahu, svoje otázky napísal anonymne a v závere podujatia na ne dostal fundované odpovede.
Boj trval osem rokov
Aj keď sa hovorí, že skúsenosť je neprenosná, snáď najviac v sále zarezonovali slová Gabiny Weisovej, ktorá ochorenie zažila na vlastnej koži. Účastníkom prednášky bola k dispozícii aj jej kniha Diagnóza F50.
Anorexia a bulímia, ako sa mnohí mylne domnievajú, sa netýka len jedla, kilogramov či diktátu módy. Podľa Gabiny Weisovej ide o to, ako mladý človek zvláda okolitý svet – rodinu, vzťahy, dospievanie, školu, mediálny svet a mnoho iných vecí. Veľmi dôležité je rodinné prostredie – plné lásky, podpory a pochopenie. Tu sa má dieťa naučiť zvládať stresové situácie, veriť si, vážiť si seba a kritiku prijímať s nadhľadom, nie smrteľne vážne. Nápomocná v riešení problémov môže byť aj škola, kde deti trávia väčšinu času.
Gabine problémy s anorexiou a bulímiou sa začali v staršom veku, po gymnáziu, čo bolo dobré, lebo jej motivácia vyliečiť sa sa orientovala na iné hodnoty. „Spúšťačom neboli problémy so školou či postavou – bola som športovkyňa a učenie mi išlo ľahko – ale vzťahy v rodine. Oveľa viac som si rozumela s otcom ako s mamou. Mnohé veci, ktoré som vnímala, som nevedela dobre spracovať, navyše do toho prišla smrť blízkeho človeka,“ otvorene hovorí Gabina Weisová.
Ocitla sa na psychiatri, čo samo osebe bolo frustrujúcou skúsenosťou. Nezažila zvieracie kazajky, ale v pamäti je zostali „koterce“, elektrošoky aj smrť pacientov. „Najviac mi pomohla odborná pomoc, vyhľadať ju ma primäla najmä moja sestra. Liečba trvala dlho - asi 8 rokov. Psychologička mi pomohla dostať sa na nohy, nájsť svoje pravé ja a vidieť sa úplne inak do dovtedy. Pomohlo mi aj to, že pri mne stál môj budúci manžel.“
Problém s anorexiou a bulímiou sa podľa Gabiny Weisovej môže v živote zopakovať, ale človek už tak ľahko do neho nevpadne. „Celý tento boj mi dal paradoxne veľkú vnútornú silu. Ak by v živote prišli ďalšie ťažké situácie, viem ich riešiť inak.“
Prvé signály
Podľa slov Aleny Heribanovej sa projekt snaží pomôcť najmä dievčatám v rizikovom veku, ktoré stále zápasia s túžbou byť štíhle, ktoré majú psychické či sociálne problémy. A riešia ich drastickými diétami. „Porucha prijímania potravy je diagnózou F50. Nastupuje najmä vtedy, keď sú problémy v rodine, keď sa rodičia prestanú zaujímať o svoje deti, komunikovať s nimi. Ochorenie signalizuje, že sa niečo deje v ich srdci a duši,“ hovorí Alena Heribanová.
„V tejto súvislosti mám dobrú skúsenosť z Rakúska, kde moje dcéry študovali. Tu sa takéto problémy riešili na rodičovských združeniach. Psychiatrička vyzvala mamy, aby viac sledovali svoje deti, a tak včas spozorovali prvé signály nastupujúceho ochorenia – neurotickosť, rapídne chudnutie, izolovanie sa a podobne,“ pridala Heribanová svoju skúsenosť.
Nedávno sa stretla so svojou známou a tá, keď videla, akú akciu chystajú, pochválila ju. „Vy robíte toto? Veď dcéra mojej priateľky na takéto ochorenie zomrela! – povedala mi vtedy,“ pokračuje Alena Heribanová. „Štatistiky u nás ale najmä vo svete sú varujúce, to nás utvrdilo v tom, že robiť takýto vzdelávací projekt má nesmierny význam.“
Kričím telom je prvým veľkým edukačným a komunikačným projektom, zameraným na zodpovedný prístup k zdraviu dospievajúcej mládeže a zvyšovaniu odbornosti ich rodičov a pedagógov. Zorganizovali ho Herial, WHO, VÚC, gsk a Liga za duševné zdravie v spolupráci s DAB. 
Sála DAB v Nitre bola plná žiakov a študentov škôl z Nitrianskeho kraja. Na to, čo ich zaujímalo, sa mohli pýtať priamo v diskusii alebo anonymne cez papieriky.
