Tričko s nápisom Jano chic zabalené ako bryndza, náš národný hrdina hynúci pod konzervou hrachovej polievky. Urážlivé, vtipné či ironické? Príďte sa presvedčiť do Bunkra.
NITRA. Na národnú strunu „zabrnkali“ svojou výstavou Anabela Sládek a Katarína Czikorová. Pripravili ju špeciálne pre Bunker Nitrianskej galérie a nazvali ju príznačne - Nad Bunkrom sa blýska.
Adrenalínová meditácia
Anabela Sladek v Nitre už raz vystavovala, pričom podzemné priestory galérie sa jej zapáčili, a tak sa sem vrátila. S kolegyňou Katarinou, s ktorou spolu učili na Akadémii umení v Banskej Bystrici, svojím novým projektom poukazujú na formy vnímania kolektívnej identity z pohľadu výtvarného, umeleckého a individuálneho.
„Názov Nad Bunkrom sa blýska je odvodený od názvu slovenskej hymny, čomu zodpovedá aj téma – slovenská, národná, nacionálna. Jedna časť výstavy je poňatá humorne s nadhľadom, druhá je vážnejšia, miestami sa tieto dve roviny prelínajú,“ hovorí Anabela.
V Bunkri sa autorky prezentujú mixom médií. Anabela sa predstavuje gps kresbami, videom a fotografiami. „Gps kresby som robila priamo v urbanistickej štruktúre miest Žilina a Komárno. Nechala som sa viesť gps zariadením, ktoré ako keby robilo kresbu slovenských hraníc. Keďže štruktúra miest je rôznorodá, vznikli dve rôzne matrice, ktoré možno vidieť aj tu na výstave,“ vysvetľuje Anabela.
„K gps kresbám patrí vyše 2-hodinové video v dvojprojekcii - súčasne vidíme ubiehať cestu v Komárne i Žiline. Nie je manipulované, je to autentický záznam mojej chôdze, ktorá bola občas meditatívna, lebo som nevedela, kam idem, a niekedy aj adrenalínová. Dostala som sa totiž do trochu nebezpečnejších okrajových štvrtí.“
Anbelin cyklus fotografií Fotoreport je ironizujúcim záznamom nacionalisticky ladenej spomienkovej akcie, kde účastníci popierali holokaust. „Do neho som ja vstúpila svojím tichým protestom. Miesto, kde sa akcia konala, nie je dôležité, z umeleckého hľadiska predstavuje zástupný symbol vidieckej podoby nacionalizmu.“ Oproti fotografiám vidieť veniec s nápisom „Slovenska so žiaľom spomína“, ktorý autorka počas akcie využila ako mimikry.
Okuliare pre návštevníkov
Spoluautorkou výstavy je Katarína Czikorová. Predstavuje sa 3D grafikami, v ktorých skĺbila globálne (červené) a lokálne (modré) témy a symboly. Pre návštevníkov prichystala okuliare s červenou fóliou – keď cez ne pozerajú, globálne symboly zmiznú. Domáce symboly predstavujú tradičné hodnoty Slovenska, napríklad tradičný slovenský obed, ktorý sa v projekte dostáva do kontrastu s fastfoodovým stavovaním, ktoré k nám preniká v rámci globalizácie.
„3D grafiky sa nesnažia odsudzovať nekritické preberanie nových vecí zvonku, len charakterizujú daný stav,“ vysvetľuje Katka.
Slovenská hymna dopĺňala ďalšie vystavené médium - animovaný príbeh, ktorého hlavným hrdinom je Jánošík. Prvky v animácii symbolizujú slovenské hodnoty (krava, tradičné biele vzory z čičmianskych domov, Ľudovít Štúr), ale aj novinky, ktoré k nám zo sveta prenikajú. „Jánošík končí svoj život pod Campbellovou hrachovou polievkou, čo je jasný symbol amerického pop-artu a konzumu,“ povrdila Czikorová, ktorá sa živí aj ako dizajnérka.
V Bunkri predstavila aj produkty zo svojho internetového projektu Reddog. Tričko s podobizňou Jánošíka a nápisom Jano chic, „zagúľané“ v kartóne, v akom sa predáva bryndza. „Do ponúkaných produktov prenášam tradičné symboly – v jazyku vizuálne príťažlivom pre súčasníkov. Je v nich niečo domáce, tradičné, ale aj inovatívne a zábavné,“ dodala autorka.
Zľava kurátor Jozef Žilinek a autorky Anabela Sládek a a Katarína Czikorová.
Jánošík zahynul pod konzervou Warholovej "pop-artovej" hrachovej polievky.
Tričko zabalené ako slovenská bryndza. FOTKY: (ČE)
