Zmenu strieda zmena, točia sa hráči aj tréneri, isté nemá nikto nič. Ešte si nezapamätal meno kamaráta po pravej ruke, už sa tam prezlieka niekto iný. Taká je nitrianska realita na ľade. Reč nie je iba o trápení v prebiehajúcej sezóne, nitriansky hokej tápe už dlhšie. Zázrak sa teraz čaká od Jána Jaška, ani ďalší nový tréner ale zatiaľ vodu na víno nepremenil.
Síce prekvapil odvahou rozviazať zmluvy s Podstavkom a Korhoňom, fanúšik si aj zahundral, no tiež si zvykol, takých výpovedí tu už bolo.
Tá posledná, zo stredy, je však z úplne iného súdka. Skončiť v Nitre sa totiž sám a na vlastnú žiadosť rozhodol Tomáš Chrenko. Hokejista so zlatými rukami, ako stvorený pre hravú nitriansku mentalitu, s pukom na hokejke vystrája také kúsky ako Moravčík s loptou. Správa o jeho konci šokuje o to viac, že v prebiehajúcej sezóne je práve Chrenko neohrozeným lídrom nitrianskych štatistík. „Nechcem moje rozhodnutie rozoberať, načo by to bolo dobré,“ odmieta Tomáš prezradiť príčiny svojho konania. Hoci je ticho, oči aj hlas ho prezradia. Je znechutený. Hokej ho prestal baviť.
Vo štvrtok bol na tréningu, v piatok už ale necestoval do Popradu a na ľade sa neobjavil ani v nedeľu doma proti Zvolenu. Pátrať po tom, či sa mu málili minúty, ktoré dostával na ľade čím ďalej tým menej, je teraz úplne zbytočné. Rozhodnutie v ňom klíčilo dlhšie.
Oveľa zhovorčivejší nie je ani pri debate o budúcnosti. Hoci o ponuky núdzu nemá, premýšľať už musí aj ako hlava rodiny. Či si Tomáš vyberie nemeckú, taliansku alebo inú cestu, ukážu možno už najbližšie dni. Keď sa spýtame, či nitriansku kapitolu uzavrel nadobro, pokrúti hlavou.
