Diela vyše 20 autorov zo Slovenska i Česka prezentuje v galérii výstava Inter-view 2. Reagujú na témy telo, sexualita, deti, rodina či pamäť.
NITRA. Českí a slovenskí umelci sa predstavujú v Nitrianskej galérii. Pod názvom Inter-view 2 otvorili v Reprezentačných sálach výstavu, ktorá je pokračovaním výstavného projektu Inter-view 1. K výstave, ktorý potrvá do 26. februára, vydali sprievodný slovensko-anglický katalóg s odbornou štúdiou, rozhovormi s autormi a reprodukciami vystavených diel.
Sedem okruhov
V prvom projekte Inter-view 1 sa predčasom svojou tvorbou prezentovalo 20 súčasných slovenských a českých autoriek. Reflektovali témy ako sú telo, telesnosť, identita, vzťahy, rodina, tehotenstvo, deti, pamäť rodiny, teda témy, ktoré sa objavujú aj v kontexte feminizmu.
„Druhá časť výstavného projektu s názvom Inter-view 2, v ktorom sa predstavuje 22 autorov a dve zmiešané žensko-mužské umelecké a partnerské dvojice, sa zameriava na tvorbu súčasných slovenských a českých umelcov - mužov. Reagujú na podobné aktuálne témy, akými sú telo, telesnosť, sexualita, deti, rodina, pamäť, ale napríklad aj koncept mužskosti alebo zobrazenie ženy cez rodovo citlivú optiku mužov,“ povedala kurátorka Barbora Geržová.
Výstava je rozčlenená do siedmich tematických okruhov: Rodové aspekty textilu; Telo, telesnosť a identita; Vzťahy, dvojice a nové identity; Pamäť, rodina, vzťahy; Problémy kolektívnej identity; Nový koncept mužskosti; Rodovo citlivé vnímanie ženy. Na výstave sa objavujú rôzne námety a médiá – olejomaľby, inštalácie, objekty, videá. Návštevníka šokujú napríklad štúdie k autoportrétu mŕtveho tela, ako exponát ho zas príjemne prekvapí voňavá domáca údená slanina.
Na smrť treba byť pripravený
Jedným z vystavujúcich autorov je aj Nitran Robert Bielik, ktorý predstavuje spomínané štúdie k autoportrétu mŕtvoly a tiež cyklus desiatich obrazov s názvom Dúška. „Maľoval som moju starú mamu, ktorá nedávno zomrela, pretože som ju mal rád. Asi pred 10 rokmi dostala Alzheimerovu chorobu a ja som istým spôsobom zaznamenával proces premeny jej tváre,“ hovorí Robert Bielik. „Názov Dúška bola vlastne babkina prezývka, ktorá jej tak prischla, že jej potom už nikto inak nepovedal.“
Autoportréty mŕtvoly maľuje približne 7-8 rokov. Robí ich preto, lebo práca na nich ho upokojuje, myslí si, že na smrť treba byť kedykoľvek pripravený. „Posledných asi 20 rokov čítam diela nemeckého mystika a teológa 13. storočia majstra Eckharta. Vo svojich textoch často doporučuje, aby sme žili ako mŕtvoly – ani nie tak v zmysle fyzickom, ako v zmysle zlikvidovania nášho ega, našich túžob a cieľov. V tom je istá paralela Eckharta s budhizmom. Moje autoportréty sú teda výrazom mojej túžby po smrti v zmysle skoncovania s ustavičnými požiadavkami a manifestáciami ega,“ vysvetlil Bielik.
Andrej Dúbravský
Robert Bielik z Nitry: Štúdia k autoportrétu mŕtvoly
Tomáš Džadoň z Popradu: Scape (domáca slanina od mojej starej mamy). FOTKY: (ČE)
