Život rada prirovnáva k ročným obdobiam. Poetka Gabriela Molnárová zimu nepovažuje za studenú, keď ju vie rozohriať teplo spomienok.
NITRA. Písanie poézie je pre Nitrianku Gabrielu Molnárovú relaxom a záľubou zároveň. So svojimi priaznivcami sa nedávno stretla v Krajskej knižnici Karola Kmeťka.
Básnila o harfistovi
„Básničky stále píšem. Teším sa, ak ich môžem niekomu prečítať a ak sa ľuďom páčia. Verím, že všetko, čo má prísť, príde, že čoskoro z nich bude básnická zbierka,“ prezrádza Gabika Molnárová. Za zhruba 16 rokov napísala vyše tristo básní, niektoré z nich vyšli v nitrianskom Almanachu.
S jednou zbierkou veršov však do knižnice prišla. Útla knižôčka vyšla v dvoch exemplároch – pre ňu a pre jej manžela. „Mne na pamiatku a manželovi k oslave jeho okrúhleho jubilea. Je v nej súbor básničiek o tom, čo má rád – o vinohrade, práci v ňom, o víne, prírode a turistike,“ vysvetlila 49-ročná poetka, inak vyštudovaná strojárka.
Najradšej píše vtedy, keď jej prší v duši. Síce nie je veľký melancholik, no keď je jej smutno, dostane to básničkou zo seba von.
Témami jej veršov je život – lepšie povedané jeho prierez. „Život veľmi rada prirovnávam k ročným obdobiam. Jar je detská hravosť, rozpuk, leto je mladosť, dospelosť a jeseň to najbohatšie zo života, kedy zrelý človek žne svoju úrodu. A zima staroby? Mnohí povedia, že je smutná, studená, ale je aj krásna, keď ju rozohrieva teplo spomienok,“ myslí si Nitrianka.
Vo svojich básňach opisuje situácie, ktoré bežne zažíva. V jej veršoch je napríklad zvečnený harfista, ktorý hrával na pešej zóne v Nitre, aj tohtoročná krásna jeseň. „Keď som išla večernou alejou stromov a vo svetle neónov padali listy ako zlatý dážď – no nenapíšte o tom! usmieva sa.
Na Amorov šíp nečaká
Písať začala Gabriela Molnárová zhruba v 15 rokoch. Svojou prvou básňou sa lúčila s domovom pri odchode na strednú školu do Trnavy. Počas štúdia písala aj verše na objednávku a prispievala do školského časopisu. Rada vymýšľala aj básničky na jubileá a rôzne príležitosti.
Keď sa vydala a narodili sa jej deti, svetlo sveta uzreli aj veršíky pre najmenších. Najnovšie má pre nich pripravenú celú sériu básničiek zo záhradky, stačí ich len vydať. Napísala aj prózu pre deti - knižka Babenka Mráčková je o dvoch dievčatách, ktoré žijú v meste a chodia k babke do hôr na prázdniny.
Milovníčka literatúry popri svojej náročnej práci veľa času na čítanie nemá. „Dosť som sa v tomto smere pokazila. V práci stále pozerám do počítača, a tak mám trochu problém s očami. Ale keď už, tak siahnem po klasike a z poézie som si veľmi obľúbila verše nitrianskej poetky Teodory Kaňovej,“ pokračuje pani Gabika.
„Píše najmä o láske. Pri jej básničkách som sa zamýšľala, či sa dá o nej písať hocikedy alebo len vtedy, keď sme prestrelení Amorovým šípom. Vyskúšala som si to a zistila som, že to ide. Láska je všade okolo nás, nemusíme byť šialene zamilovaní.“
