Svoju hokejovú trénerskú kariéru začal Ladislav Branikovič ešte v roku 1991. V Nitre prešiel všetkými žiackymi kategóriami, trénoval dorast a posledných osem rokov je trénerom juniorov. Extraligovú premiéru zažil v sezóne 2007/2008, keď po odchode trénera Vlacha dokončil súťaž ako asistent Nelibu. Teraz je na poste hlavného trénera hokejovej Nitry opäť, tentoraz po odchode trénera Jaška.
Pri mužstve ste dva zápasy. V Banskej Bystrici ste prehrali, doma s Martinom to bolo už lepšie. V akom stave ste prebrali káder po trénerovi Jaškovi?
- Čo sa týka kondičnej stránky, bolo mužstvo pripravené naozaj dobre. Akurát sme s kolegom Kolečánim zmenili systém hry, začali sme napádať s dvomi hráčmi, kedy tretí aj s bekmi zaisťoval modrú čiaru. K tomu sa nám priklonilo aj trošku športového šťastia a dali sme góly.
Nie je tajomstvom, že predchádzajúci tréner mal diametrálne odlišný štýl práce ako tréneri Okuliar so Stantienom. Na čo z toho chcete nadviazať, alebo máte nejaké vlastné odlišné metódy?
- Základom by mal byť prechod z jednoduchšieho kanadského systému na viac kombinačný hokej, technickejší. Predtým sme sa zameriavali viac na krídelnú hru, nahadzovanie pukov a tieto sme sa v útočnej tretine snažili získať. Na to treba mať dobre fyzicky pripravených hráčov, dobrých korčuliarov, aby, keď puk dokorčuľuje, ho aj v súboji jeden na jedného vybojoval. Na tento štýl v Nitre veľa hráčov nie je. Preto sa budeme snažiť presadiť skôr kombinačnou hrou, čo je hráčom bližšie.
Prvé dve tretiny posledného zápasu s Martinom sa vám vydarili. Na mužstve bolo vidieť snahu, darilo sa strelecky. Čomu to pripisujete?
- Konečne sme premieňali šance, ktoré zostávali v minulosti nevyužité. Podarilo sa nám prelomiť streleckú smolu. Možno to bolo aj tým, že hráči dostali určitú voľnosť v hre. Nebolo striktne dané, ako má vyzerať prechodová fáza. Tým, že mali viac priestoru, mohli zakombinovať, vrátila sa im chuť do hry, radosť z hokeja.
V čom vidíte príčiny doterajších katastrofálnych výkonov Nitry v extralige?
- Keď začnem od začiatku, k pripravenosti mužstva v úvode sezóny mi je ťažko niečo hodnotiť, lebo veľa z prípravy som nevidel. Škoda je, že odišlo niekoľko talentovaných hráčov, ktorí mohli v Nitre hrať a boli by pre ňu prínosom, za všetkých spomeniem Dana Štumpfa. Iní, talentovaní hráči z juniorky sa možno mohli skôr zaradiť do kádra prvého mužstva. Hrudík, Trávniček, Kuzma alebo iní mohli s mužmi absolvovať celú letnú prípravu. K skúseným hráčom ako je Miro Štefanka, ako bol Tomáš Chrenko, by pribudli mladí chlapci s elánom, ktorí by možno dnes boli platnými hráčmi áčka. Ďalšie veci je však tiež ťažko hodnotiť, keď pri tom človek nie je.
Myslíte si, že bude treba kolektív počas sviatkov doplniť?
- Určite áno. Posilnenie je nutné prakticky na každom poste. Potrebovali by sme ešte minimálne jedného skúseného obrancu, rovnako ešte troch útočníkov, z toho dvoch stredných a jedno krídlo. Posilnenie tiež prichádza do úvahy na brankárskom poste. Či sa udeje v rámci výmeny niektorých hráčov, alebo rozšírenia kádra, to teraz ešte neviem povedať.
Vedenie klubu deklarovalo určité ambície, neustále sa skloňuje stavanie na vlastných odchovancoch. Myslíte si, že týmto spôsobom môže byť Nitra v súťaži konkurencieschopná?
- Asi nie. Skôr je to však myslené tak, že základ mužstva by mal byť v prvom rade z hráčov, ktorí za Nitru chcú hrať. Sú ochotní pre mužstvo odovzdať všetko. Mali by to byť hokejisti, ktorí sú nitrianski odchovanci, alebo majú nejaký vzťah ku klubu. Toto by sa malo doplniť talentovanými hráčmi z našej mládeže. Vždy sa však do mužstva musí doniesť aj hráč z iného prostredia, aby bol v mužstve možno aj iný štýl, impulz.
Ako vnímate súčasnú situáciu v mužstve? Má kolektív kvalitu na to, aby sa vyhol baráži?
- V hre je ešte okolo sedemdesiat bodov. Takže baráž je ešte veľmi ďaleko. Na deviate miesto, ktorým by sme sa vyhli baráži, strácame deväť bodov, na účasť vo vyraďovacích bojoch je to dvanásť bodov. Nie je to až tak veľa. Stačí, aby mužstvo chytilo šnúru troch alebo štyroch zápasov, ktoré vyhrá, a udiať sa môže všetko.
