viedlo ku kulturistike, v ktorej za krátku dobu dosiahla pekné úspechy.
Rodáčka z Vrábeľ k cvičeniu inklinovala už dávno. Ešte keď bola doma, pravidelne navštevovala posilňovňu, no necvičila tak intenzívne ako dnes. Inak kulturistike nijako neholdovala. Potom ale odišla na druhý koniec sveta, do austrálskeho Sydney, za štúdiom. „Išla som sama, cez agentúru a po anglicky som veľmi nevedela. Mala som tam našťastie kamarátku, ktorá mi pomohla, keď bolo treba,“ spomína Renáta na to, ako sa dostala do Sydney. „Začiatky neboli jednoduché, najprv som po anglicky veľmi nerozumela, neskôr som sa bála a aj trochu hanbila hovoriť po anglicky, ale postupne sa to upravilo.“
Atraktívna - Pózovala ako modelka pre profesionálneho fotografa.
Nemala čo stratiť
Ku kulturistike sa dostala veľmi jednoducho. Našla si prácu vo fitnescentre, no ani vtedy si ešte nebola celkom istá, či to skúsi. „Inšpirovali ma hlavne kolegovia, dvaja z nich sa kulturistike venujú súťažne, ale aj ľudia, ktorí sa ma pýtali, či idem súťažiť, keď tak tvrdo trénujem. Tak som nad tým začala premýšľať,“ vysvetľuje Renáta, ktorá v Austrálii vyštudovala viacero odborov a momentálne sa vzdeláva v oblasti ľudských zdrojov. „Dlho som sa nevedela rozhodnúť. Ľudia okolo mňa ma však utvrdzovali v tom, že by som to mala skúsiť. V podstate som nemala čo stratiť, veď skončiť môžem kedykoľvek,“ pokračuje.
S činkami vo fitnescentre trávi veľa času.
Rozhodnutie dať sa na súťažnú dráhu sa jej nakoniec vyplatilo. V polovici septembra tohto roka sa predstavila na svojej prvej súťaži federácie INBA a v kategórii „Figure novice“ hneď aj zvíťazila. O týždeň neskôr svoj úspech zopakovala na ďalšom podujatí a na celonárodných austrálskych pretekoch v októbri skončila siedma.
Je to pomerne slušný rad úspechov vzhľadom na to, že sa Renáta súťažne začala tomuto športu venovať, v súčasnej dobe, ani nie pred štyrmi mesiacmi. „Takéto úspechy som naozaj vôbec nečakala, aj keď som dúfala, že by som mohla skončiť do piateho miesta. Nakoniec sa podarilo,“ spokojne hovorí. „Verím, že som svojimi výkonmi inšpirovala aspoň zopár žien, ktoré sa nad niečím podobným zamýšľajú tiež. Určite to stojí za to, aj keď je to veľa námahy a odriekania, ale výsledky sa vždy dostavia.“
Večierky s priateľmi, aj zákusky išli bokom
Ako to už v živote chodí, úspech chodí, hlavne v športe, ruka v ruke s poriadnou drinou. Inak to nebolo ani v prípade Renáty Gajdošovej. Bolo treba upraviť životosprávu, naplánovať tréningy a dôraz sa kládol aj na pózovanie. „Moja trénerka-kolegyňa, ktorá súťažila minulý rok, mi zostavila stravovací plán, diétu a naplánovala tréningy. Raz do týždňa sme skúšali aj pózovanie. To je veľmi dôležité, pretože treba ukázať porote svaly, ktoré bežne nevidieť,“ približuje dni príprav Renáta a dodáva, že základom je strava. „Sama som bola prekvapená, ako diéta dobre funguje. Napríklad som vôbec nemusela robiť sklápačky alebo brušáky, o všetko sa postarala životospráva.“
Renáta tak trénuje päť až šesťkrát do týždňa, každú partiu tela precvičuje zvlášť v iný deň, navyše trikrát do týždňa asi hodinu robí rýchlu chôdzu. Vstáva o pol piatej ráno, aby o šiestej začala cvičiť a o siedmej už pracuje. Rovnako však ako tréning alebo strava je dôležitá aj disciplína, pretože na tele sa hneď všetky ústupky prejavia. „Bola som na seba veľmi prísna a môžem povedať, že som to poctivo vydržala. Všetko to bolo v mojej hlave. Skrátka som sa snažila byť v čo najlepšej forme. Keď som videla zákusky alebo iné dobroty, vôbec mi nenapadlo, že by som si dala,“ hovorí. „Všetko muselo ísť bokom, celý spoločenský život, večere s priateľmi, večierky. Zostal iba tréning, diéta, spánok a pripravovanie presných porcií jedál do dóz,“ opisuje. „Tak som si na to zvykla, že to robím aj mimo sezóny, aby som vedela, koľko a čo jem,“ dodáva so smiechom.
Býva v Sydney, v časti Balmain.
Pre Renátu sa tak tento šport stal nielen záľubou, ale aj životným štýlom. Ako hovorí, kulturistika je ako droga, keď s ňou raz človek začne, už nechce prestať. Niečo také, že by jej to liezlo na nervy, si vôbec nepripúšťa. „Skôr sa pred súťažou bojím, aby som sa nezranila. Keby som nemohla trénovať, asi by som to neprežila,“ hovorí s nadsadením. „Preto si dávam naozaj veľký pozor, aby sa mi niečo nestalo, nejaký natrhnutý sval a podobne,“ pokračuje Renáta, ktorá má čo robiť, aby zladila školu, prácu a trénovanie dohromady.
Teší sa na slovenské Vianoce
Tak ako u nás, aj v Austrálii sú Vianoce predo dvermi a nehľadia pritom na časové pásma alebo ročné obdobia. Rodáčka z Vrábeľ ich v Sydney zažila niekoľko, no na tie slovenské nedá dopustiť. Iný kraj, iný mrav. „Tu to vnímajú skôr ako nejaký predĺžený víkend. Nemajú Štedrý večer, oslavujú viac 25. decembra. Jedia však všetko možné, od šalátov, párkov po morku. Večer 25. decembra väčšina ľudí griluje buď v záhrade, alebo na pláži popíjajú pivo,“ približuje Renáta miestne zvyky. „Práve preto sa už teším na pravé slovenské Vianoce s kaprom a medovníkmi. Sviatky v horúčave 30 stupňov nie je nič pre mňa. Už sa neviem dočkať, kedy prídem domov a po štyroch rokoch zažijem tradičné Vianoce.“
