V Japonsku ich nedostať, rovnako ako kapra. Na Štedrý večer ho preto Tachiovci nahradia lososom a v televízii si pustia Popolušku. Klasika. Akurát nie vždy majú Štedrý večer 24. decembra.
Alexandra Tachi (30) slávi Vianoce po slovensky a nový rok v japonskom štýle. S manželom Daikom a 1,5-ročnou dcérou Emou sa snažia dodržiavať tradície oboch krajín.
„Na Slovensku trávime vianočné sviatky v rodinnom kruhu a Silvestra na zábave, s priateľmi. V Japonsku je to presne naopak,“ napísala nám rodáčka z Nitry, pre ktorú sú Vianoce najdôležitejším sviatkom roka.
Aj v decembri to v Tokiu vyzerá ako na jeseň. Sneh tu poletuje len párkrát za zimu.
Štedrý deň je pracovný
„Na Štedrý deň pôstujeme, počúvame vianočné koledy a pozeráme Popolušku. Večera je tiež takmer slovenská,“ napísala nám Alexandra, ktorá doma podáva šošovicovú polievku a zemiakový šalát s rybou. Klasického kapra väčšinou nahradí lososom: „V Tokiu sa kapor zohnať nedá, jedine tak okrasný červený alebo zlatý.“
Hneď prvý rok, čo sa Nitrianka usadila v Japonsku, si s manželom kúpili vysoký vianočný strom. Na Štedrý večer si pod ním rozbaľujú darčeky.
„Jediný rozdiel je, že nie vždy máme Štedrý večer 24. decembra. Keďže je to v Japonsku pracovný deň, niekedy sme pracovne vyťažení. Ale nám nezáleží až tak veľmi na dátume. Dôležité je, aby sme spolu strávili príjemné chvíle plné radosti, lásky a pohody. Keď žijete v zahraničí a chcete si udržiavať aj vlastné tradície, musíte byť flexibilní a potom sa to dá,“ konštatovala Alexandra.
Ema má už 1,5 roka.
Darčeky v ponožkách
V Ježiša Krista verí len približne jedno percento Japoncov. Mestá sú však v čase Vianoc nádherne vyzdobené. „Nielen ulice a námestia, ale aj obchody, hotely a firmy sú vysvietené a majú krásne vianočné stromčeky.“
V Japonsku je Štedrý večer určený najmä mladým párom. Podľa Alexandry zvyčajne chodia do luxusných reštaurácií: „Každá reštaurácia pripraví špeciálne vianočné menu. Nezáleží veľmi na tom, čo obsahuje. Hlavne, aby bolo niečím zaujímavé a pritiahlo zákazníkov. Darčeky dostávajú väčšinou iba slečny od svojich partnerov.“
Vianoce oslavujú aj v rodinách s deťmi, ale ani zďaleka nie tak veľkolepo ako u nás. „V rodinnom kruhu jedia na Štedrý večer vianočnú tortu. Dá sa objednať v ktorýchkoľvek potravinách, kaviarni alebo cukrárni. Niektoré rodiny – pod americkým vplyvom – jedia v posledných rokoch aj grilované kura,“ napísala nám Alexandra.
Deti dostávajú darčeky až ráno 25. decembra. Väčšinou si ich nájdu pri posteli vo vianočných ponožkách. „Doma majú aj stromčeky, ale iba maličké, sú postavené na stole.“
Vianočné stromy sú umelé, živé v Japonsku nedostať. Zdobia ich začiatkom decembra a skladajú okolo 25. decembra. Potom sa už Japonci začínajú chystať na Nový rok.
Hoci je v Japonsku len približne percento kresťanov, pred Vianocami sú ulice aj obchodné centrá nádherne vyzdobené.
Nový rok vo svätyni
Voľno sa v Japonsku začína až 31. decembra, 4. januára ľudia opäť nastupujú do práce.
„Silvestra a Nový rok trávia Japonci výlučne v rodinnom kruhu. Je to jedinečná príležitosť, aby sa rodina zišla - počas roka sú všetci rozbehaní. Koniec roka je preto obdobím cestovania, preplnených shinkansenov, lietadiel, diaľnic... Ceny leteniek aj lístkov na vlak o dosť stúpnu,“ opísala nám situáciu Alexandra.
Dodala, že na Nový rok sa obzvlášť tešia deti, pretože dostávajú od rodičov, starých rodičov aj ostatných príbuzných „otoshidama“ - vreckové.
Prvý deň v roku je neodmysliteľne spojený s návštevou šintoistickej svätyne „jinja“, kde ľudia pozdravia svojich predkov a bohov, a prosia ich o ochranu. Túto tradíciu dodržiavajú aj manželia Tachiovci.
Alexandra 1. januára pri svätyni Sumiyoshi.
Tradičné ozoni a osechi
Alexandra sa už naučila pripraviť novoročnú polievku ozoni s ryžovými koláčikmi mochi a zeleninou. Tradičné osechi kupujú v obchode.
„Servíruje sa v honosných lakovaných nádobách. Je zložené z niekoľkých menších jedál, z ktorých každé má svoj význam. Napríklad Kazunoko (vajíčka z heringov) symbolizuje túžbu splodiť veľa detí v novom roku. Konbu (druh morských rias) je symbolom radosti, šťastia, Kuro-mame (čierna sója) predstavuje zdravie, Tai (pražma morská) priaznivé obdobie a Kurumi (gaštany) symbolizuje peniaze,“ vysvetlila Alexandra.
Na šťastný nový rok si Japonci pripíjajú so saké, ktoré je symbolom čistoty.
Osechi - tradičné jedlo na Nový rok.
Hrozba radiácie trvá
Japonci si určite budú želať, aby bol nový rok lepší ako ten súčasný. Krajina sa dodnes ešte nespamätala z marcového ničivého zemetrasenia a cunami. Silné otrasy poškodili aj elektráreň Fukušima, z ktorej unikla rádioaktivita.
„V postihnutých oblastiach ešte stále niektorí ľudia žijú v evakuačných táboroch. Mnohým už vláda zabezpečila dočasné bývanie. Sú to však iba narýchlo postavené domy, takže určite nie veľmi kvalitné,“ napísala nám Alexandra.
V Tokiu sa už život vrátil do starých koľají, dokonca nie je vyhlásené ani šetrenie elektrinou: „Obchody sú pravidelne zásobované. Stále je ale problémom dostať niektoré druhy zeleniny zo vzdialenejších oblastí. Našťastie, posielajú nám ju svokrovci. Teší nás to hlavne kvôli dcérke.“
Alexandra jej zatiaľ nedáva jesť produkty dopestované v oblasti Kanto (Tokio, Fukušima a okolie). Má strach z radiácie.
Tachiovci si dávajú veľký pozor aj na mliečne výrobky: „Nemilo nás nedávno prekvapila správa o zistení rádioaktívnych prvkov v mlieku pre bábätká. Mali sme opäť šťastie. Emke kupujeme mlieko od iného výrobcu.“
Manželia sú predovšetkým kvôli dcérke veľmi opatrní. Využili aj možnosť požičať si prístroj na meranie radiácie z mestského úradu.
Zem sa začala triasť krátko po návrate z Nitry
Tachiovcov zastihlo ničivé marcové zemetrasenie len dve hodiny po tom, ako sa vrátili z Nitry do Tokia. Našťastie, mladá rodinka býva v novom byte, ktorý je rôznymi spôsobmi chránený voči otrasom, takže pocítili iba minimálne následky.
Alexandra Tachi žije v Japonsku už siedmy rok. Ako študentka japonského jazyka a medzikultúrnej komunikácie sem prišla na študijný pobyt. Momentálne je na materskej dovolenke, popri tom prekladá a učí angličtinu.
(mh)
