ŠAĽA. Medzi koníčky Richarda Stankeho patrí aj horolezectvo. Jeden z najznámejších slovenských hercov plánuje na budúci rok dokonca zoskok padákom.
Donatello z Ninja korytnačiek
Herecké začiatky Richarda Stankeho siahajú až do detstva. Už ako 7-ročný prvýkrát daboval v talianskom filme. Odvtedy svoj špecifický hlas prepožičal aj Jackiemu Chanovi, Rowanovi Atkinsonovi, daboval tiež leňochoda Sida z Doby ľadovej, Donatella z Ninja korytnačiek a aj vírus žltej farby v rozprávke Bol raz jeden život.
Z televíznej obrazovky ho poznáme napríklad ako Aurela Fabiciho z Alžbetinho dvora, v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade stvárňuje Olivera Rezáka a spolu s Petrou Polnišovou, Lukášom Latinákom či Mariánom Miezgom nás zabáva v relácii Partička. Rodák zo Šale je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla. V novej hre August: stratený v Oklahome od amerického autora Tracy Letts hrá Richard Stanke Billa Fordhama.
Počas svojej kariéry stvárnil Stanke množstvo postáv, ktorých počet si ani on sám nepamätá. „Také, ktoré mi utkveli v pamäti boli väčšinou divadelné postavy, napríklad v inscenáciách Otecko, úbohý otecko, Desať malých černoškov, Višňový sad, Lorenzacio. Nielen kvôli tomu, že to boli naozaj zaujímavé postavy, ale aj spolupráca s režisérmi na týchto predstaveniach bola skvelá,“ hovorí herec, ktorého nesplneným snom je angažmá v Old Vic Theatre v Londýne.
Najstaršie britské divadlo, ktorého umeleckým riaditeľom je americký herec Kevin Spacey, je vraj naskok od jeho malého apartmánu. „Majú tam skvelý divadelný bufet, čo je veľmi dôležité. Bufet je srdce divadla, pretože sa v ňom stretávajú herci, a aj diváci, ktorí im chcú poblahoželať. Či je divadlo dobré, sa ukáže až vtedy, keď sa v ňom majú ľudia chuť stretávať a debatovať.“
Londýn je spolu s Rímom, Hamburgom a Edinburghom miestom, na ktoré sa Richard Stanke rád vracia. Každé ho vraj zaujalo pre jedinečnú atmosféru. „Keď necestujem, tak s kamarátmi lezieme po skalách. Pohyb v horách a na lane mi dáva pocit voľnosti a zároveň bezpečia, keď sa môžem z blízkosti pozerať do očí kamzíkom. To ale neznamená, že nemám strach, iba sa niekedy rád bojím,“ hovorí herec, ktorý na budúci rok plánuje zoskok padákom.
Drhol sa špagetou
Silvestra oslavuje Richard Stanke pravidelne s kamarátmi v Čechách, Vianoce trávi každoročne s rodinou na Slovensku. Považuje ich za najkrajšie sviatky v roku a už ako dieťa sa na ne veľmi tešil.
„Vtedy, keď som bol ešte dieťa, nebývala taká bohatá vianočná výzdoba ako je dnes, takže keď sa objavili nejaké gule vo výkladoch, už som šípil, že idú Vianoce,“ spomína Stanke. Pamätá si aj na vôňu vianočného stromčeka a na to, ako ho bolo kedysi ťažké zohnať.
„Vždy sa to napokon podarilo, bez neho by neboli tie správne Vianoce. Sviečky naň dával vždy otec. Skomplikovalo sa to vtedy, keď náhodou niektorá z nich prestala svietiť a musel ju ísť zháňať,“ hovorí. Počas sviatkov bola rodina Stankeovcov „v pozore“ aj vtedy, keď starej mame uviazla kosť z kapra v krku. „Musela ísť na pohotovosť, kde to vyriešili. Ja som sa pre zmenu drhol špagetou v reštaurácii. Dlhé cestoviny mi robia väčší problém ako ryby,“ dodáva s úsmevom.
