NEDED.Martina sprevádzala hudba od malička. Vzťah k nej získal aj cez otca, ktorý hrával na gitare. Tento strunový hudobný nástroj dostal Martin od rodičov, keď mal asi dvanásť. Akordy sa naučil z internetu sám.
Do súťaže sa prihlásil zo zvedavosti
Martina Konráda poznajú všetci najmä ako speváka. Spievať však po prvýkrát začal až v tretej sérii súťaže Slovensko hľadá Superstar v roku 2007, keď mal 14. Prihlásil sa do nej s kamarátom zo zvedavosti. Keď zavolal mame, že je v prvej stovke, nechcela mu veriť. Keď skončil vo finále piaty, neveril tomu ani on sám a úspech dodnes pripisuje šťastiu. Na popularitu, ktorá je so šoubiznisom spojená si so začiatku zvykal ťažko. Hovorí, že za štyri mesiace „dospel ako nikto.“
„Je to nával na človeka, zrazu ťa pozná celé Slovensko. Neobťažovalo ma to, len som nebol na to zvyknutý. Som chalan z dediny a zrazu, keď som išiel po ulici ma každý riešil. Vždy som sa to ale snažil brať s nadhľadom a nenechať sa zviesť tou pomyselnou slávou,“ vraví. Do podobnej súťaže by sa už druhýkrát neprihlásil.
„Bol to pre mňa rýchly štart, ale dôležitejšie bolo udržať sa. To je tá ťažšia časť, ktorá závisela odo mňa.“
Dva mesiace po Superstar si založil Martin kapelu, pre odlišné názory z nej odišli dvaja členovia, zostal iba basák Rasťo Popovič. Gitaristu však onedlho nahradil Rado Buchel, bubeníka Peter Kollár.
S chlapcami v súčasnosti spevák pracuje na druhom albume, ktorý by mal vyjsť na budúci rok na jar. Bude tvrdší ako ten prvý, Martin si ho totiž režíruje tentoraz sám. „Vždy som chcel hrať tvrdšiu hudbu, preto si to riešim sám s kapelou. Hlavne sa chceme zbaviť nálepky Superstar, už sa nám to našťastie darí.“
Texty k piesňam, ktoré budú v slovenčine aj angličtine skladá s gitaristom. Bude ich o štyri viac ako v debutovom albume Sám sebou, ktorý vyšiel pred dvomi rokmi. Piesne na prvom CD-čku otextoval vtedy všetky Martin. Hudbu zložil spolu s producentom Petrom Dobríkom.
Piesne skladá vtedy, kedy ho kopne múza. Veľakrát sa mu to vraj stane priamo na ulici. Melódiu si musí hneď „zahmkať“ do mobilu. Ak by sa k nej chcel vrátiť neskôr, nebolo by to už vraj ono. „Nedávno, keď som mal také obdobie, že som nemohol vytvoriť ani jeden text mi mama povedala, že je to preto, lebo som šťastný. Mala pravdu, pretože k inšpirácii potrebujem nové impulzy,“ priznáva Martin. V skladbách sa snaží zanechať odkaz, ktorý osloví nielen tínedžerov, aj starších.
„Tých si myslím, že mám z radoch fanúšikov dokonca viac ako rovesníkov. Vidím to hlavne na koncertoch,“ vraví Martin. Koncertov mali v priebehu roka niekoľko.
„Strašne sa teším, keď ideme hrať na východ, je tam vždy super atmosféra a veľmi spontánni ľudia. V lete sa stalo, že fanúšik skočil z pódia medzi ľudí, ktorí ho nechytili. Vstal, oprášil sa a fungoval ďalej.“
Martina Konráda je možné okrem oficiálnej kapely vidieť aj v Identity Cure, ku ktorým si občas odskočí. Dokonca už spoločne nahrali album, ktorý krstili na kresťanskom hudobnom festivale CampFest pri Liptovskom Mikuláši. „Nemal som s tým problém, len som sa musel správať trocha slušnejšie,“ usmeje sa punker. „Každý sa čuduje, že spievam aj piesne s kresťanským motívom, ale vo funk-rocku som sa jednoducho našiel. Baví ma, že nemusím tam hrať na gitare a môžem si robiť čo chcem.“
Do tretice možno Martina vidieť aj v kapele starších pánov z Vlčian, kde hrá na bicích. „Nemajú vlastnú tvorbu, hrávajú známe hity. Muzika je pre nich hobby. Nedávno si však prerobili skúšobňu, ktorá teraz vyzerá ako profi nahrávacie štúdio.“
Darčeky rozdáva najmladší
Rodák z Nededu (okres Šaľa) bude „vianocovať“ doma. Spolu s priateľkou Sandrou, s ktorou býva v Bratislave sa rozhodli, že vianočné sviatky strávia každý so svojimi rodinami. „Aj mama bude rada, aj brat, ktorý na sviatky príde z Prahy.“
Štedrovečernú večeru mávajú Konrádovci už tradične u starej mamy v Šali. Martin sa už nevie dočkať dobrôt, ktoré babka pripraví.
„Veľmi dobre varí, na jej kapustnicu s hríbmi sa teším celý rok. Vydržím aj celý deň nejesť, lebo viem, že sa to oplatí, že večer ma čaká zlaté prasiatko,“ hovorí Martin. Pred jedlom sa vždy pomodlia, mincu pre šťastie dajú po obrus a miestnosť, v ktorej je vianočný stromček musia na kilometre pre večerou obchádzať. „Musíme to dodržiavať, babka si na tradície potrpí.“
U Konrádovcov je tiež zvykom, že vianočné darčeky rozdáva najmladší člen rodiny. Túto štafetu prevzal po Martinovi a jeho bratovi nedávno ich bratranec a sesternica.
„A aký darček bol pre mňa tým najlepším? Asi ten, že som nikdy nedostal cibuľu ani uhlie. Je to znamenie, že som celý rok poslúchal,“ dodáva s úsmevom hudobník, ktorý uvažuje, že príchod Nového roka oslávi s priateľkou-baletkou v Paríži. „A keď nie, tak budeme tradične silvestrovať spolu s kamarátmi na chate pri Martine.“
