„Čo ma nezabije, to ma posilní!“ hovorí herečka

Život Evy Večerovej je naplnený vrchovatou mierou. Venuje sa mnohým veciam, nudu nepozná. Ani po práci v divadle nesedí so založenými rukami – pri dome plánuje záhradku, kde bude mať svoje miesto aj Belmondo.

NITRA. Okrúhle životné jubileum v týchto dňoch oslávila Eva Večerová. Rodáčka z hlavného mesta po angažmánoch v Košiciach a Bratislave zakotvila v Nitre, kde je od roku 1996 stálicou hereckého súboru Divadla Andreja Bagara.

Mladistvo pôsobiacej dáme stále nechýba šibalská iskra v oku a nákazlivý smiech, ktorým sa preslávila najmä ako kreslená Včielka Maja. Na konte má desiatky zaujímavých postáv v divadle, rozhlase, televízii, filme i dabingu.

Detstvo s hereckými velikánmi

Malá Evka mala svoje prvé verejné vystúpenie už ako 5-ročná – v PKO v Bratislave sa predstavila ako tancujúca snehová vločka. Krásne bolo pre ňu obdobie v Detskej rozhlasovej dramatickej družine v Slovenskom rozhlase, kde nahrávala s velikánmi slovenského divadelníctva - s „mamou“ Meličkovou, Karolom Machatom či Ctiborom Filčíkom.

„Vo svojich ôsmich rokoch som bola pre nich ich malou Evičkou, oni boli zas mojimi veľkými kamarátmi a vzormi. Keď som sa s nimi neskôr stretla na divadelnom javisku, nepozerala som na nich s otvorenými ústami - všetkých som ich už dôverne poznala, lebo som pri nich vyrastala. Preto som výber môjho povolania brala ako absolútnu samozrejmosť,“ hovorí jubilantka. Jej otec z nej vždy chcel mať pani učiteľku, čo mu aj vyšlo. „Jeho sen sa naplnil až nad očakávanie, keď som sa stala vysokoškolským pedagógom.“

Vystrelila ako raketa

Za najbezstarostnejšie obdobie svojho života považuje Eva Večerová roky od dvadsiatky do tridsiatky. Skončila stredoškolské štúdium, išla na rok do Prahy na bábkarinu a vrátila sa do Bratislavy. Nastúpila na herectvo na VŠMU a po jeho skončení odišla hrať do Košíc. „Počas tohto obdobia som veľmi veľa pracovala – hrala som v divadelných predstaveniach, filmoch, televíznych inscenáciách a rozprávkach. V Košickom štátnom divadle som za necelé tri sezóny stvárnila 18 postáv,“ spomína herečka.

„Bola som vystrelená priam ako raketa, všetko som brala plným priehrštím a nad ničím som sa príliš nezamýšľala. Boli aj veci, ktoré mi nevyšli, ale prišli zas iné možnosti, ktoré som si nenechala ujsť. Ako veľmi cenné sa ukázali aj moje skúsenosti zo štúdia bábkoherectva, ktoré som uplatnila najmä pri animovaných postavách.“

Od tridsiatky po štyridsiatku si pani Eva vychutnala krásny ženský vek. Po plodnom hereckom období na východe Slovenska sa vrátila na divadelné javiská v Bratislave, kde vytvorila desiatky pozoruhodných rolí. Nevyhla sa istým kotrmelcom v súkromí, ale ako vraví, to už k životu patrí. Podobné facky dostáva od života každý, záleží na tom, ako ich kto spracuje.

„Obdobie od štyridsiatky po päťdesiatku som mala v živote priam nabité. Vtedy som sa rozhodla, že odídem z Bratislavy do Nitry. A čo som spravila za posledných desať rokov, to sa niekomu nepodarí za celý život. Každý životný okamih som maximálne využila.“

Fyzická práca ju posilňuje

Nitrianska herečka nikdy nesnívala o niečom, čo nemohla dosiahnuť. Podľa nej je blbosť dávať si nereálne ciele, ich nesplnenie môže byť bolestivé, a prečo by si človek sám sebe robil zle? „Vždy som si dávala a dávam dosiahnuteľné, ale pritom náročné ciele. Vďaka tomu môžem napredovať vyššie a vyššie. Všetko, čo som v živote robila, som robila s plným vedomím, nič by som nemenila,“ hodnotí pani Eva.

„Keď som prežívala psychicky náročné obdobie, fyzická práca bola pre mňa záchranou. Nie som z tých, ktorí si sadnú do kútika a so zavretými očami rozjímajú. Keď mám problémy, začnem fyzicky makať, čo ma nesmierne vzpruží. Som presne ten typ, na ktorý platí veta: Čo ťa nezabije, to ťa posilní!“

Voňavé spomienky

Jubilantka si rada spomína na chvíle, kedy bola najšťastnejšia. Patrili k im aj časy, strávené u „starečka“ na Záhorí. „Zaujímavé je, že moje spomienky sa spájajú s vôňami. Keď si spomeniem na starečkovu komoru, v mysli sa mi vybaví, ako tam krásne voňalo „suadkými jablúčkami“. Hoci to boli len nešľachtené plánky, boli to tie najlepšie jabĺčka na svete – žltučké, šťavnaté, voňavé,“ pokračuje herečka.

„S mojím otcom som zas chodila na Pezinskú Babu, kde sme zbierali maliny a černice. U jeho kamaráta – kňaza v Licinciach som sa raz vybrala pásť kačiatka na potok. Ten bol veľmi prudký, káčatá mi unášal, tak som za nimi skočila. No bola to divočina.“

Čo robí pani Evu šťastnou teraz? „To, že som, že žijem, že robím to, čo ma teší a nie niečo z prinútenia. Môj život je neskutočne naplnený, venujem sa mnohým veciam. Nemám čas sa nudiť – po práci v divadle ani náhodou doma nesedím so založenými rukami. Teší ma, že práca ako taká sa stala zmyslom môjho života.“

Belmondo v záhrade

Už tretí rok si svoje malé kráľovstvo herečka buduje v Podhoranoch. Hlučné mestské prostredie vymenila za nádherné miesto na kopci s výhľadom na prírodu. Spoločnosť je robí Mimina – vraj asi 15-ročná úžasná mačacia ohavička. Domček si vybrala z katalógu, ale upravila si ho podľa vlastných predstáv – po prvýkrát v ňom spala na Silvestra 2008. Pri dome má 30-árovú plochu, kde si herečka založí záhradku.

„Mám to už vymyslené, len to dotiahnuť do konca. Záhradku si spravím tak, aby som sa nestala jej otrokom. Aby som všetko, čo tam budem robiť, robila s potešením. Bude to okrasno-užitková záhrada, kde si budem môcť odtrhnúť vlastnoručne dopestované paradajky, uhorky, bylinky či rôzne druhy ovocia. Zasadila som už asi 20 stromčekov – jablone, hrušky, budem tam mať aj ringloty a vyšľachtenú sploštenú broskyňu Belmondo. Dá to veľa práce, aby som správne rozvrhla, čo kde nasadiť, aby sa rastlinky navzájom podporovali,“ vysvetľuje pani Eva, ktorá v plánoch využíva množstvo odbornej literatúry ale aj svoje vedomosti zo štúdia záhradnej architektúry na Univerzite tretieho veku.

Kniha, hudba, voda

Eva Večerová sa pribúdajúcimi rokmi vôbec netrápi – život si užíva plnými dúškami a teší sa na to, čo jej prinesie budúcnosť. Napĺňa ju profesia i osobný život s množstvom záujmov. Tie mala na mysli aj pri otázke, čo by si so sebou vzala na opustený ostrov.

„Určite by to bola nejaká literatúra, najskôr asi odborná o prírode. Sú to krásne knihy, jedným z najväčších skvostov je podľa mňa obsažná publikácia Rastlina. Kdekoľvek ju človek otvorí, ocitne sa v inom svete,“ vymenúva herečka. „A nesmela by mi tu chýbať ani dobrá muzika a dobrá jemne sýtená voda.“