NITRA. Koruna zeme. To je názov knihy alpinistu a inštruktora horolezectva Petra Hámora. Znamená to ale aj niečo iné – korunu, ktorá je zložená zo siedmich najvyšších vrchov sveta na všetkých svetadieloch.
A práve Peter Hámor je prvým Slovákom, ktorý na korunu dosiahol. V priebehu pár rokov sa mu podarilo stáť na najvyšších kopcoch všetkých kontinentov.
Šesť svetadielov, sedem vrcholov
Prečo sa hovorí o siedmich vrchoch, keď kontinentov je len šesť? „Lebo Amerika sa delí na severnú a južnú,“ vysvetľuje Hámor.
A s Európu je to tiež onakvejšie. Kým mnohí považujú za najvyššiu horu Mont Blanc na francúzsko-talianskej hranici, lezci (ale aj niektorí geografi) označujú za najvyšší kopec Európy ruský Elbrus.
„Je tesne na hranici Európy a Ázie. Pre mňa víťazí jednoznačne Elbrus pred Mont Blancom. Nielen preto, že je o tisíc metrov vyšší, ale aj preto, lebo je pekný. Dá sa tam vyšantiť aj na lyžiach, aj na padáku,“ povedal Hámor.
Od samoty a ľadu po exotiku a rebelov
Alpinista stál na Aconcague v Južnej Amerike. Horolezecká obec nepovažuje tento kopec za veľmi príťažlivý. Jedným z dôvodov je technicky nenáročné, ale zdĺhavé stúpanie kamenným terénom vulkanického pôvodu, ktorý pripomína ozrutánsku haldu stavebného odpadu.
V Severnej Amerike to bolo o niečo záživnejšie. Mount McKinley na Aljaške vie byť mimoriadne nepríjemný. A to aj napriek tomu, že na prezentácii, ktorú mal Hámor počas festivalu Vysoké hory Nitra, to všetko vyzeralo nesmierne ľahko až idylicky. „V reáli sme tam mali ťažké sneženie,“ priznáva alpinista.
Najvyššia hora sveta – ázijský Mount Everest – patril medzi prvé strechy sveta, ktoré Hámor vyliezol. Hovorí sa, že na žiadnom inom kopci nie je hranica medzi triumfom a tragédiou taká nejasná, ako tu.
Logisticky aj finančne najťažšia bola expedícia do Antarktídy na Mount Vinson. Len za servis zaplatil zhruba 30-tisíc dolárov. Nehovoriac o tom, že 98 % územia tu leží pod trojkilometrovou vrstvou ľadu, teplota prakticky nevystúpi nad krutých mínus dvadsať a vietor fučí až tristokilometrovou rýchlosťou.
Zaujímavý bol tiež výstup na jeden z najvyšších samostatne stojacich kopcov, na Kilimandžáro v Afrike.
O niečom úplne inom bol ruský Elbrus. Hoci výstup naň patrí medzi najrýchlejšie spomedzi všetkých siedmich vrcholov, netreba ho podceňovať. Vďaka výške, ale aj blízkosti Čierneho mora, zvyknú byť na Elbruse extrémne výkyvy počasia.
No a asi za najväčšiu exotiku Hámorovho zdolávania striech sveta je považovaná Carstensz Pyramid. Viac ako kopec samotný dal členom expedície zabrať 'boj' s povstalcami aj kanibalmi.
Od najzložitejšej po najdrahšiu výpravu
Príprava projektu Seven Summits trvala asi rok. Tím si určil poradie, v akom sa budú dosahovať kopce: začali organizačne najťažším, čo bol jednoznačne Carstensz Pyramid a ako posledný zaradili finančne najnáročnejší, čo bol Mount Vinson. Spoliehali sa na to, že ak expedícia bude prebiehať úspešne, priláka väčší počet sponzorov, ktorí vrazia peniaze aj do nesmierne nákladného výstupu v Antarktíde plánovaného na záver.
„Keď funguje tím, ktorý robí prípravy, úlohou expedície je iba vymeniť si batoh, prebaliť si bielizeň, preskočiť do iného lietadla a letieť inam. To je všetko,“ hovorí s úsmevom Peter Hámor.
Prevrat
Až také jednoduché to ale nie je, alpinistom sa nevyhli ani komplikácie rôzneho druhu. Napríklad komunikácia s Novou Guineou v čase, keď tam mali revolúciu, nebola vôbec ľahká.
„V krajine bol prevrat a krachovalo tam všetko. Agentúra, ktorá nám mala zabezpečovať niektoré veci, neexistovala. Úrad, ktorý nám mal pomôcť vybavovať povolenia na kopec neexistoval fyzicky, lebo ho vypálili, a tak nemal kto vydať povolenie. Nejakí ľudia odcestovali do Jakarty so všetkými našimi dokladmi aj peniazmi vybavovať povolenia a my sme na nich desať dní čakali bez toho, aby sme vedeli, či sa vôbec vrátia. Nevedeli sme ani to, ako doletíme na miesto, lebo nebolo kde pristáť – povstalci tam zostrelili lietadlo a priamo na letisku ležal vrak. Vtedy som cítil bezmocnosť. Keď sme nakoniec prišli pod kopec a do základného tábora, hovoril som si, že najhoršie máme za sebou a toto vylezieme, aj keby sekery padali,“ spomína si na dobrodružné chvíle z džungle Peter Hámor.
Šťastie, že neskončili v hrnci
A to nebolo všetko. Na Novej Guinei totiž podľa Petra Hámora žijú ľudia inak ako sme zvyknutí. „Je ťažko presvedčiť človeka, ktorý je lovec a nie nosič, aby niečo niesol, lebo nepoužíva peniaze. A ako motivujete človeka, ktorému zbytočne budete podsúvať peniaze? On síce vie, že existujú, no vôbec nepozná ich hodnotu. Za fľašu vody si pokojne vypýta sto dolárov. Poviete mu – sto dolárov je veľa peňazí, a on vám odpovie – tak mi daj tričko. Musíte s nimi veľmi zložito jednať. Navyše, je tam aj rečová bariéra. Indonézia, to je krajina, kde je na tých rôznych ostrovoch stále ešte 2 400 živých jazykov. Každý ostrov má svoje dialekty a niekedy je ten dialekt aj samostatný jazyk,“ hovorí Hámor. Jeho spoločník Rudo Švaříček síce indonézsky trochu vedel, ale ani to niekedy nepostačovalo.
„Počas treku idete na nich niekedy aj dvojhláskovými vetami, aby sa tá karavána hýbala. Lebo oni sú takí, že mne sa nechce, ten batoh je ťažký, idem domov. A je ťažké ich presvedčiť – funguje tam aj kanibalizmus, takže je nebezpečné nepohodnúť sa s človekom, s ktorým ste sami v džungli a viete, že je schopný urobiť všeličo. Na Guinei už zmizlo niekoľko expedícii, no niektoré sa zachránili, a potom vysvetľovali, aké mali šťastie, že neskončili v hrnci.“
Peter Hámor sa v Nitre stretol s fanúšikmi. Na snímke podpisuje svoju knihu počas nedávneho festivalu Vysoké hory Nitra.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Ľadová Antarktída
K najnáročnejším expedíciám jednoznačne patrila tá na Antarktídu. A nielen preto, že na odlet tam musel Peter čakať dva týždne, kým sa počasie v čilskom Punta Arenas umúdrilo. V krajine ľadu zažil jedno z najzaujímavejších pristátí lietadla na snehu.
V Antarktíde je mimoriadne prísna ochrana prírody. Znamená to aj to, že po lezcoch a členoch rôznych výskumných tímov tam nesmie ostať nič. Akékoľvek odpady musia putovať naspäť do Čile alebo Austrálie. Platí to aj pre moč či špinavú vodu z riadov.
Grandslam dobrodruha
Peter Hámor začínal ako každý chlapec – s futbalom a hokejom. V kritickom pubertálnom veku sa mu ale kolektívne športy prestali páčiť. Podľahol vášni zvanej hory a vypracoval sa na špičkového alpinistu.
Napriek tomu, že dnes je jediným Slovákom a len 75. človekom na svete, ktorý stál na strechách všetkých kontinentov, s horolezectvom nekončí. Existujú totiž ďalšie výzvy, aj keď Peter si nie je istý, či chce dosahovať len samé rekordy. Tí, čo za nimi bažia, však okrem koruny zeme vidia pred sebou napríklad aj korunu Himalájí. Znamená to vystúpiť na všetkých štrnásť osemtisícoviek. A existuje ešte aj niečo ako grandslam dobrodruha. „To je koruna zeme, koruna Himalájí a oba póly dokopy. Je to to naj, čo akýkoľvek dobrodruh môže urobiť. Snažil sa o to kórejský horolezec, ktorý ale prednedávnom zahynul na Annapurne.“
Či sa o to niekedy pokúsi aj Peter Hámor, nevedno. V každom prípade však tvrdí, že keď človek neurobí fatálnu chybu alebo nemá preveľkú smolu na počasie, dá sa vystúpiť na všetky kopce sveta. Paradoxne väčšina úrazov sa pritom stáva na ľahších cestách, ktoré lezci podceňujú.
Seven summits
Čo vlastne v projekte Seven Summits (Sedem vrcholov) Peter Hámor dokázal? Ako prvý Slovák stál na najvyšších vrchoch všetkých kontinentov sveta. Na internete už tieto Hámorove kopce dostali aj prívlastky:
■ podceňovaný – Aconcagua, Argentína, Južná Amerika, 6960 m
■ exotický – Carstensz Pyramid, Nová Guinea, Austrália a Oceánia, 4884 m
■ zákerný – Elbrus, Rusko, Európa, 5642 m
■ fascinujúci – Kilimandžáro, Tanzánia, Afrika, 5894 m
■ extrémny – Mount Vinson, Antarktída, 4892 m
■ ľadový – Mount McKinley, Aljaška (USA), Severná Amerika, 6194 m
■ mystický – Mount Everest, Nepál / Tibet, Ázia, 8850 m
Tomáš Holúbek
