Dvaja úbohí Rumuni nie sú len bláznivou jazdou do neznáma. Sú generačnou výpoveďou o mladých ľuďoch, o zmysle a naplnení ich života.
NITRA. Na parkovisku pri benzínovom čerpadle obťažuje vodičov párik otrhaných a špinavých Rumunov. Chcú odviezť, ale nejako sa im nedarí. Tak sa vynájdu - unesú auto aj s vodičom...
Takto sa začína nová inscenácia Divadla Andreja Bagara s názvom Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky. V slovenskej premiére ju uviedli v Štúdiu DAB minulý piatok.
Vybrala si rovesníkov
Autorkou hry je Poľka Dorota Maslowska, ktorá sa už ako 19-stala hviezdou domácej literatúry. Jej knihy sú bestsellermi, patrične ich ocenila aj kritika. Udalosťou poľskej kultúry sa stali aj premiéry jej divadelných hier, žnú však úspechy aj v Nemecku, Veľkej Británii a v iných krajinách.
Slovensko iste nebude výnimkou a Maslowskej „Rumuni“ sa dostanú pod kožu aj nitrianskym divákom. V piatkovej premiére sa divákom predstavili skvelí mladí herci DAB Peter Oszlík, Jakub Rybárik, Juraj Hrčka, Kristína Turjanová, Alena Pajtinková a Renáta Ryníková.
„Z kolekcie asi 20 zaujímavých hier, ktoré boli v úspechom uvedené v európskych divadlách, sme spolu s režisérkou Júliou Rázusovou pre našich divákov vybrali hru Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky. Dorota Maslowska je renomovaná autorka, ktorá v Poľsku získala mnoho literárnych cien,“ zhodnotil výber predstavenia jeho dramaturg Daniel Majling. „Hoci sú v hre postavy, ktoré majú 40-70 rokov, režisérka do týchto rolí obsadila svojich rovesníkov, ľudí, ktorí majú tesne pred alebo po tridsiatke. Jej cieľom je, aby hra bola generačnou výpoveďou, ale v predstavení si iste niečo svoje nájdu aj starší ľudia či tínedžeri.“
Podľa Majlinga je pre hru typický Maslowskej originálny jazyk – autorka sa rada hrá so slovami, vymýšľa novotvary. Textu nechýba humor a atmosféra nočného stopovania – stretávanie bizarných postavičiek a zvierat popri ceste, spätné svetlá áut, lacné motely, benzínky, diaľnice...
Žijeme v provizóriách
Hra sa stala na divadelných javiskách hitom – najmä kvôli téme, ktorá je blízka aj Slovákom. Hra je o mladých ľuďoch z východného bloku – hercovi a pracovníčke z fastfoodu.
„Ich život sa skladá z dvoch častí – zarábania peňazí a kultúry zábavy, ktorú tvoria párty, bungijumping, skákanie s padákom, petang či bowling. Spoznali sa na párty, kde sa opili, zrejme si aj niečo aj šňupli, teraz stopujú a vlastne nevedia, kto sú a kam idú. Je to dosť silný životný pocit pre istú generáciu,“ vysvetľuje Daniel Majling.
Najprv si myslíme, že sú to naozaj chudobní Rumuni, ktorí žobrú. Postupne prichádzame na to, že sa vybrali na trochu dekadentnú párty, kde sa prezliekli za chudobných Rumunov. Nepamätajú si, kedy odtiaľ odišli, kto sú, ako sa volajú. Postupne odkrývajú pravdu, ale či nakoniec dospejú aj k nejakým všeobecným životným pravdám...?
„To súvisí s generačným pocitom postáv, ktoré prežívajú svoj život budovaním kariéry a zábavou. Čím sa vôbec zaoberajú mladí ľudia, čo ich zaujíma, čo pozerajú v telke? Majú radi veci, ktoré trvajú 20 minút, sú vtipné, zahltené bonmotmi, ale k nejakej hlbokej životnej pravde sa tam nedopracujú. Hrdinovia hry hovoria skôr psedopravdy o živote svojej generácie, ku ktorej nakoniec patrím aj ja,“ priznáva dramaturg DAB.
„Život rozdelený medzi robotu a zábavu je medzitým doplnený nejakými pracovnými a vzťahovými provizóriami. To všetko je len dočasné, myslíme si, že sa ešte nemôžeme pútať, ešte nás to pravé len čaká... Len aby sme neboli v päťdesiatke sklamaní, že sme vlastne život prežili v provizóriách a nehrali sme s kartami, ktoré sme dostali, lebo sme stále čakali na lepšie.“
Dvaja úbohí Rumuni sú príležitosťou nielen zabaviť sa a stráviť v divadle pekný večer, ale aj zamyslieť sa nad vlastným životom a jeho naplnením...
