Dopočuli sme sa o zraneniach. Ešte niečo iné vám na Orave robilo vrásky na tvári?
- Šimonek prišiel zranený už z reprezentačnej dvadsaťjednotky. Okrem neho sa nám zranili Čirik a Kroupa. Takže sme mali trošku problémy. Ihrisko je zamrznuté, v piatok sme mali mínus 12 stupňov, a tvrdé. Čirik mal problémy s chrbtom a rovnako aj Kroupa. Inak bolo všetko v poriadku. Podmienky sme mali naozaj vynikajúce, keby nebola taká zima, bolo by to optimálne. Mali sme výborný hotel, výbornú stravu, regeneráciu, k dispozícii ihrisko s umelou trávou, len zima nám trošku robila problémy. Desať rokov tam takú zimu nemali.
Ako znášali hráči tréningy vo veľkých mrazoch?
- Napríklad v piatok sme kvôli zime začali trénovať až o jedenástej. Ak by sme začali skôr, nebolo by to najlepšie. Keď je viac ako desať stupňov pod nulou, je to nepríjemné aj pre dýchacie cesty. Chalani sú mladí a nakoniec sme to zvládli. Počas mojej hráčskej kariéry sme už začiatkom januára chodievali do Vysokých Tatier a v takýchto podmienkach sme mali hrubú prípravu. Bolo to tak každú zimu.
Nitra nechodieva na herné sústredenie do teplejších krajín. Keby na to boli peniaze, vy by ste boli za?
- Sústredenia v teplejších oblastiach nie sú zo zásady zlé. Treba si to však zobrať aj z druhej strany. Keď sa mužstvá vrátia zo sústredenia, prakticky prichádzajú z lepších podmienok do horších a musia sa opäť prispôsobovať. Podľa mňa je lepšie, ak majú hráči výplaty a pripravujú sa v domácich podmienkach, ako ísť na výlet a mať potom finančné problémy. Sú to naše podmienky, v tomto budeme hrať, dnes máme umelé trávy a s loptou sa dá robiť stále. Na druhej strane, v zahraničí sú lepší súperi, to je neodškriepiteľným pozitívom.
Majú dnešní futbalisti vymoženosti na lepšie znášanie tréningov v zime?
- Určite sú tie podmienky neporovnateľné s minulosťou. Hráči majú teraz lepšie oblečenie, lepšiu obuv. Nehovoriac o umelých povrchoch, ktoré majú svoje výhody, aj keď z toho bolia achilovky a chrbáty. Mnoho však závisí aj od toho, ako sa klub o ten povrch stará.
Strážili ste večierku hráčom?
- Myslím si, že v tomto smere problémy v Nitre nie sú. Možno sčasti aj vďaka tomu, že sme si dali pevné pravidlá a chalani ich dodržiavajú. Pretože aj o tom je sústredenie, o disciplíne a organizácii. Keď si na to chalani zvyknú, potom s tým nie je problém ani počas súťaže. Samozrejme, pofrfle sa, ponadáva, vysvetlíme si to, uvedieme na správnu mieru a ide sa ďalej. Tým, že máme dobré podmienky, nemajú hráči žiadne iné starosti, nemusia utekať do poisťovne, do banky a môžu sa naplno venovať futbalu. Chalani vedia, že sú určité pravidlá, za ktorých porušenie sa platí a ľudia sú hákliví, ak sa im siaha na peniaze. Keď dodržiava pravidlá 22 hráčov, musí aj dvadsiaty tretí. To je bez pardonu.
Ešte jedna hypotetická otázka. Keby bol hráč Jurkemik na sústredení pod vedením trénera Jurkemika, ako by znášal záťaž? Aj by si zafrflal na trénera?
- Bol som jeden z tých hráčov, ktorý si nikdy prípravu nezľahčil. Samozrejme, že som si zanadával. Keď sme trénovali trikrát za deň, mal som toho plné zuby. Vedel som však, že to robím pre seba a že mi to pomôže
Najväčšou odmenou bola posteľ
Petr Kaspřák je nitrianskym rekordérom. Aspoň pokiaľ ide o počet sústredení na Orave.
Po prvý raz bol v Dolnom Kubíne ešte v drese Slovácka, trikrát ako hráč Nitry. Najprv pod vedením trénera Galáda, pred rokom viedol prípravu Ivan Vrabec a tohtoročné sústredenie absolvoval skúsený obranca pod taktovkou Ladislava Jurkemika. „Na Dolný Kubín mám asi šťastie,“ smeje sa futbalista, ktorému v kabíne nepovedia inak ako Kapr. „Najväčší rozdiel je asi v tom, že tentokrát sme trávili množstvo času na ihrisku s loptou. Poviem pravdu, že ma to prekvapilo,“ porovnal s predchádzajúcimi rokmi.
Neznamená to ale, že by sa na sústredení, z ktorého budú hráči čerpať prakticky celú jar, zaháľalo. Hráči boli po dni v plnom nasadení poriadne unavení a iba jedna vec ich zaujímala. „Odmenou po náročnom tréningu určite nebol ani obed, ani večera, ale jednoznačne posteľ,“ povedal Kaspřák.
„Asi nikto z nás „nemusí“ rozcvičku a behanie, to je jasné. Zabaviť sa dalo, keď sme hrali proti sebe, alebo sme si dali bago,“ pokračoval futbalista, ktorého lákali aj okolité lyžiarske svahy. Tých je pri Dolnom Kubíne hneď niekoľko. „Koho by to nelákalo? Už by som si ten kopec aj vybehol, keby som ho potom mohol zísť na snowboarde,“ uzavrel so smiechom.
Fotogaléria Ivana Štefanova a Štefana Ballu
