Podľa slov kardinála Korca máme chránené vtáky, nemôžeme im zničiť vajíčka v hniezdach. Ale deti môžeme zabíjať...
NITRA. V preplnenej aule Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre prezentovali nové publikácie. Slávnosti sa zúčastnili autori kníh, cirkevní i štátni predstavitelia, členovia Nadácie Konštantína Filozofa, rehoľných spoločností, zástupcovia vydavateľstva, bohoslovci a ďalší hostia.
Hosťom najváženejším bol už 88-ročný Ján Chryzostom kardinál Korec, o ktorom Marián Gavenda napísal a prezentoval životopisnú knihu Nekonečné horizonty kardinála Korca.
Nevyšla nadarmo
O tom, že Marián Gavenda plánuje napísať jeho životopisnú knihu, sa Ján Chryzostom kardinál Korec dozvedel, až keď sa veci rozbehli. Ťažko mu bolo povedať, že je proti. „Samozrejme, pozeral som si knihu, ale nevyžívam sa pri jej čítaní, dávam, si pozor, aby som sa príliš nezaľúbil sám do seba. Ale keď myslím na to, že aj táto kniha môže dať podnet ľuďom, aby čítali moje knižky, prehlbovali sa vo viere a zamýšľali sa nad tým, čo som do nich uložil, tak si hovorím pánboh zaplať. Táto knižka potom nevyšla nadarmo,“ povedal kardinál Korec, ktorý je autorom vyše 90 kníh.
Ľudia, ktorí ich čítali, mu povedali, že sa od ktorejkoľvek z nich nevedeli odtrhnúť. „Ja túto novú knihu pre seba nepotrebujem. Keď sa - dúfam, že dostanem - pred nebeskú bránu, nebudem sa ňou vychvaľovať.“
Podľa kardinála Korca Slovensko i Európa dnes potrebuje vidieť ľudí, ktorí nielen hovoria o viere, ale sú jej živými svedkami. Krízu súčasnej doby vidí v tom, že sme stratili chápanie človeka ako bytosti, ktorá sa od nepamäti ako jediná zamýšľa, prečo žije.
„Vlci nemajú problém existencie Boha, nemajú ani problém so smrťou. Boja sa jej, tiež sa trasú, ale nepýtajú, čo bude po nej,“ hovorí kardinál Korec. Podľa neho sa ale ľudia vždy na to pýtali a s úctou pochovávali svojich mŕtvych v presvedčení, že nezanikli celkom. Že duch, vedomie človeka sa nestratilo, že človek je povolaný žiť na veky.
Niečo vyššie nad nami
„Na toto podstatné – kto sme, prečo sme tu, odkiaľ sme prišli a kam sa uberáme - dnes ľudia zabúdajú. Ja so žiaľom hovorím, že ľudia akoby stratili zdravý rozum. Nikoho nechcem uraziť, ale tak sa dnes správame. Manželstvo a rodina nie je nič, dieťa, ktoré matka čaká, nie je nič. Môže ho zabiť. Vraj sa nevie, že odkedy je plod človekom. Ale ja som sa aj pri birmovkách dievčat pýtal - prepáčte mi, poviem vám to ako 25-ročný robotník - čo čaká matka, teľa? Čaká dieťa!“ zdôraznil kardinál Korec.
„Taká žena je v požehnanom stave, a dnes vo veľkom na klinikách deti zabíjame. Máme chránené vtáky, neslobodno im zničiť vajíčka v hniezdach, ale deti možno zabíjať. A to robia študovaní ľudia! Bože dobrý, čo to je?! Šíri sa to v celom svete, ja to nechápem. Modlím sa, robím, čo je v mojich silách, aby sme zostali ľuďmi. Aby sme znova objavili rozum, hodnotu človeka - ale tým, že uznáme, že nad nami je niečo vyššie a to je Pán Boh, ktorý nám poslal svojho jediného Syna. Kristus je dnes jediným svetlom vo svete, všetko ostatné je tma.“
Tvoriť a byť s ľuďmi
Autorom knihy Nekonečné horizonty kardinála Korca je Marián Gavenda, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska, dnes kňaz v devínskej fare. Kniha vyšla v civilnom vydavateľstve Perfekt v rámci edície veľkých osobností Slovenska. Mozaiku kardinálovho života tvoria úryvky z rozhovorov, z jeho tvorby, spomienky na detstvo, jeho zážitky. Okrem textu je v nej množstvo fotografií i jeho rodokmeň.
„Som veľmi vďačný otcovi kardinálovi. Nechať osebe písať knihu je ako dať sa operovať lekárovi, je to veľké gesto dôvery. Väčšina ľudí ho pozná len ako autora kníh, ale málokto pozná jeho životopis. V tejto knihe sa to zlieva dohromady – tvorba a zároveň tvorca. Žiaľ, mnohé myšlienky pána kardinála začneme chápať až vtedy, keď sa okolnosti začnú podobať tým, v ktorých ich písal. V jednom interview povedal, že nečakal, že sa dožije aj tretej totality – totality totálnej straty zdravého rozumu,“ povedal Marián Gavenda, ktorý sa už dlhé roky pohybuje v cirkevnom prostredí i v civilnom svete v styku s médiami.
„Na knihe som v širšom zmysle pracoval 30 rokov. To je obdobie, kedy som mal možnosť sa s pánom kardinálom stretávať či čítať jeho knihy. Striktne som však na nej robil asi 3 týždne - bol to šibeničný termín, lebo sme sa ponáhľali kvôli prezentácii knihy na veľtrhu Bibliotéka. Urobili sme návrh knihy, otec kardinál bol však chorý a bez jeho súhlasu som nechcel začať. Ale stihol som to, ľahko sa mi to písalo. Ešte pred tlačou sme mu text poslali, sestrička mu to za dva dni prečítala, a keď sme neskôr spolu telefonovali, pán kardinál priam surfoval po knihe a celé súvetia hovoril naspämať,“ vraví Marián Gavenda.
„Otec kardinál vždy žil s bežnými ľuďmi, počnúc detstvom, potom počas nútených prác vo fabrikách, a zároveň bol intelektuál. To z jeho textov aj cítiť a v tomto je pre mňa vzorom – tvoriť, ale byť stále s ľuďmi.“
