V druhom sobotňajšom semifinále Slovenského pohára cv basketbale proti sebe nastúpili oba tímy v oslabených zostavách. Handlovčanom chýbal kľúčový rozohrávač Jones, úzkej lavičke domácej Nitry pre zranenie Žiak.
BK Bemaco SPU Nitra - MBK Baník Handlová 81:68 (24:24, 18:12, 27:12, 12:20).
Trénerovi Urbanovi tak bolo k dispozícii len deväť hráčov. Úvod zápasu patril Baníkom, ktorí viackrát preľstili domácu obranu a v 6. minúte si vypracovali náskok 9:17. Už o štyri minúty však úspešnou trojkou otáčal na 24:22 Clemente. Bemaco si v druhej štvrtine udržiavalo tesné vedenie, na polčasových 42:36 upravoval Tomek, po peknej spolupráci s Nuberom. V tretej štvrtine sa Nitre podarilo od svojho súpera bodovo odpútať, peknými momentami sa zaskvel Jašš. Na začiatku poslednej časti hry zvýšil Majok na 71:49 a zdalo sa byť rozhodnuté. Následne sa ale vyfauloval Clemente a krátko na to aj Vido, čo MBK využil na zníženie manka na deväť bodov. Z domáceho tímu bolo v tejto fáze cítiť náznak hernej nepohody, nakoniec sa ale Nitrania zomkli a vybojovali si postup do finále. Pre Romana Vida to bol pekný darček k jeho 24. narodeninám.
BK Bemaco: Clemente 26, Nuber 15, Tomek 13, Lehman 6, Vido 4 (Jašš 11, Majok 6, Hašan, Šilinskis)
Ľubomír Urban, tréner Nitry: „Súper nás prekvapil tým, že hrali bez kľúčového hráča. Napriek tomu ten zápas nebol ľahký, aj keď v štvrtej štvrtine sme sa ujali už komfortného vedenia. Mal som pripravených hráčov z lavičky, Hašana aj ďalších, pretože nás je málo a bolo to treba pred tým finále trochu odľahčiť. Vzápätí bolo po nedisciplinovanosti z 20 bodového vedenia iba 10 bodové a po vyfaulovaní Clementeho sme sa o ten výsledok začali pomaly aj báť. Našťastie sa nám podarilo vyhrať, aj keď veľmi ťažko. Uvidíme, kto bude mať zajtra viac chcenia a síl a získa Slovenský pohár. Z dlhodobejšieho hľadiska ešte máme strašne veľa práce pred sebou. Titul získavajú len mentálne odolné družstvá, ktoré sú schopné prekonávať rôzne útrapy, fyzické zaťaženie, únavu a vedia byť koncentrovaní, emocionálne vyrovnaní a v tomto máme ešte veľmi veľa čo robiť.“
Autor: Ján Šiller
