Videoinštalácia upozorňuje na krehké hranice demokracie. Ohniská nebezpečenstva v podobe xenofóbie vznikajú všade.
NITRA. Srbka slovenského pôvodu Svetlana Mihalj vystavuje v Nitrianskej galérii. Jej depresívna videoinštalácia Hranice korešponduje s temným priestorom Bunka.
Zábrany pred dielom sú napustené slabým elektrickým prúdom, ktorý zvedavého diváka trochu „kopne“. Na tento fakt upozorňuje aj tabuľka na stene.
So zaviazanými očami
Videoinštalácia vznikla v roku 2011, jej ťažiskom je vyše 2-hodinový záznam performancie, založenej na osobnej pamäti a spomienkach. Autorka ňou reaguje na vojnový konflikt na Balkáne, ktorý sa jej osobne dotkol. V klaustrofobickom priestore sa samotná výtvarníčka pohybuje so zdvihnutými rukami a zaviazanými očami.
„Moja práca chce osloviť široké spektrum divákov. Nemyslím si, že je problém, ktorý ňou zobrazujem, Slovákom vzdialený. Aj tu sa dnes dejú chúlostivé veci, ktoré sa ľudí bytostne dotýkajú. Rovnováha je krehká. Nehovorím, že sa teraz môže niečo na Slovensku udiať, ale chcem upozorniť na to, že všetko je možné,“ komentuje svoju prvú nitriansku výstavu Svetlana Mihalj.
Vie, o čom hovorí. Vojnu na Balkáne, kde vyrastala, osobne zažila. Po tejto traumatizujúcej skúsenosti prišla na Slovensko študovať. Vlani úspešne zavŕšila štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Diplomovú prácu Hranice, ktorou sa predstavuje v Bunkri, vytvorila pod vedením Miroslava Nicza, vedúceho katedry intermédií a digitálnych médií. V súčasnosti žije a tvorí v Anglicku.
Dielo ako arteterapia
Školiteľkou teoretickej diplomovej práce bola Svetlane Katarína Rusnáková. Mala ju tak možnosť bližšie spoznať, spolupracovali tiež na bakalárskej i magisterskej práci. „Svetlanina videoinštalácia Hranice je akousi arteterapiou, vyrovnávaním sa so svojimi spomienkami. Bol potrebný časový odstup, aby skúsenosť autorka dokázala spracovať. Mala v sebe isté inšpirácie, ale musela dozrieť na to, aby výpoveď takto skoncentrovala. Obhajoba tejto diplomovej práce dopadla vynikajúco, dostala za ňu cenu dekana AU,“ hovorí Katarína Rusnáková.
„Veľmi ma potešilo, že na pôde našej školy vzniklo takéto kvalitné dielo, tak sme rozmýšľali, ako by sme ho mohli prezentovať na verejnosti. V Nitre práve vypísali konkurz na výstavy, Svetlana túto informáciu zachytila a ponúkla mi kurátorstvo. V Nitre majú teda Hranice svoju premiéru, neskôr by sme ich ponúkli ďalej nielen na Slovensku, ale chceme vyskúšať aj reakcie v zahraničí.“
Pozor na populizmus
Podľa Kataríny Rusnákovej nie je dôležitý vek vnímateľa tohto diela, dôležité je vedieť čítať odkazy, ktoré hovoria, že žiadna krajina nemá vyhratý demokratický vývin, že ohniská nebezpečenstva v podobe xenofóbie a rasizmu vznikajú všade.
„Nesmieme sa nechať zlákať populizom. Musíme sa naučiť vyhodnocovať informácie z viacerých strán, zaujímať sa o našu históriu a o to, ako to môže dopadnúť, keď stratíme rozum. Dnes je situácia v globálnom svete veľmi komplikovaná a ľudia musia aj prostredníctvom umeleckého diela premýšľať o istých odkazoch,“ hodnotí kurátorka. V súčasnosti sa podľa nej vyrovnávame nielen s takými vecami, ako je estetika, ale aj etika, morálka, reflexia či kritika zneužívania moci.
„Vývin v umení má rapídnu dynamiku, všíma si reálne veci, ktoré sú mnohokrát podpovrchové, ale niekedy nás môžu nepríjemne prekvapiť. Umenie má nielen tíšiť naše estetické pôžitky, ale má nás nútiť aj k premýšľaniu. Mnohovrstvovosť a symbolika mnohých umeleckých diel je provokujúca a my ako diváci by sme ich mali empaticky pochopiť. Nikdy nevieme, či sa niečo podobné nemôže stať aj nám,“ dodala Rusnáková.
Zľava Svetlana Mihalj a kurátorka Katarína Rusnáková.