Počiatočnú prácu s mramorom prirovnal umelec k murárčine. Používa karbobrúsku, kladivo, dláta a iné náradie.
NITRA. Ojedinelým zjavom slovenského výtvarného umenia je sochár a maliar Peter Barta. Je jedným z mála umelcov, ktorí pracujú s mramorom, alabastrom a zlatým ónyxom.
Mladý Nitran sa v rodnom meste v týchto dňoch predstavuje svojou prvou výstavou. Vyštudoval na VŠVU v ateliéri Jaroslava Kubu, venuje sa komornej, monumentálnej sochárskej interiérovej a exteriérovej tvorbe, ale aj maľbe, kresbe a reštaurovaniu kameňa.
Nadčasovosť zážitku
Na výstave autor prezentuje asi 80 percent prác, ktoré doposiaľ vytvoril. „Moja tvorba je voľná, bez šablónovitosti, vyjadrujem ňou samého seba a vnímanie okolitého sveta. Pri tvorbe ma inšpiruje život ako taký, so všetkým, čo k nemu patrí,“ vraví Peter Barta.
Návštevník na výstave nájde komorné objekty doplnené olejomaľbou. Vernisáž otvorila kurátorka Marta Šimo-Svrčeková. Podľa nej talentovaný autor svojimi dielami vytvoril v priestore nevšedné prostredie, kde kameň pôsobí ako šperk. Dojem z výstavy vyvoláva nadčasovosť zážitku, diváka uchvátia ohyby mramoru, alabastru i zlatého ónyxu.
„Najťažším dielom výstavy je zrejme kvet z mramoru, s podstavcom môže vážiť zhruba 120 kg,“ hovorí umelec.
„Zaujímavosťou zlatého ónyxu je, že unikátne nálezisko tohto travertínu so žilami ónyxu pri Leviciach je v Európe jediné. Z dôvodu komplikovanej geologickej situácie sa dnes už veľmi neťaží, preto je veľmi vzácny. Radí sa medzi polodrahokamy.“
Práca s ónyxom a alabastrom je podľa Petra náročná. Sú to krehkejšie materiály, ktoré sa pri opracovávaní štiepia. Obrábajú sa preto najmä brúsením. Sú to materiály vhodné hlavne na abstraktné práce, predovšetkým veľmi farebný ónyx, v ktorom nevynikne tvár či postava.“
Mramor je naopak kompaktnejší materiál s jemným zrnom, dá sa opracovať aj sekaním. Samotná hrubá práca s mramorom je podľa umelca taká murárčina: „Robím s karbobrúskou, kompresorom, pneumatickým kladivom, dlátami a iným náradím. Mramor dá krásne vyniknúť jemným líniám tváre či iných častí tela, pretože je farebne jednotnejší a oveľa menej žilkovaný. Najvzácnejší typ je statuario, ktorý sa prevažne používa na figurálnu tvorbu.“
Za odmenu dostal mramor
V roku 2008 Peter Barta absolvoval študijný pobyt v Toskánsku - v Carrare, v svetovom hlavnom meste mramoru. Dostal sa tam na základe výberového konania ešte počas VŠVU. „Strávil som tam 5 mesiacov, pracoval som na katedre sochy na Akadémii krásnych umení. Za tri mesiace som vytvoril sochu kvetu kala, ktorý je dnes v interiéri jednej nitrianskej kaviarne,“ prezradil Barta.
Počas pobytu v Carrare vypomáhal aj v jednom sochárskom štúdiu. Za odmenu dostal 3 tony carrarského mramoru, ktorý si nechal priviezť kamiónom do svojho ateliéru v Bádiciach. Tu Peter tvorí tretí rok. Menšie bloky mramoru už spracoval, výrobky z neho sú aj na súčasnej výstave, ktorú si možno pozrieť v Ideal Studiu na Bratislavskej ulici 13. Ich ceny sa pohybujú v závislosti od materiálu, práce a veľkosti od zhruba 400 eur vyššie. Mramorový objekt Spomienka by záujemcu vyšiel asi do 5 000 eur.
Cieľom talentovaného Nitrana je nielen tvoriť a odhaľovať krásu v kameni, ale plánuje tiež usporiadať medzinárodné sochárske a maliarske sympózium Júliusa Bártfaya. Syn významného umelca, tiež známy slovenský sochár a nitriansky rodák Tibor Bártfay, tento rok oslávi deväťdesiatku.
Bartova prvá školská práca - busta nemeckého sochára F. X. Messerschmidta, ktorý žil aj v Bratislave (rok 2007).
Vzplanutie (rok 2010).
Mutácie (rok 2009).
Spomienka (rok 2011). FOTKY: (ČE)
