Ako jeden z mála hráčov súčasného kádra ste v mužstve od začiatku sezóny. Nie je asi jednoduché vidieť toľko spoluhráčov odchádzať.
- Ako hráč to musím vnímať ako rozhodnutie vedenia a trénerov. Samozrejme, že som to nevnímal pozitívne. Odchádzali mi spoluhráči, kamaráti, ale s tým nič nenarobím. Taký je hokejový život. Rozhodnutia vedenia klubu bývajú zložité a hráč je v mužstve na to, aby hral.
Minulý rok mala Nitra tiež katastrofálny štart do sezóny, nakoniec sa to ale podarilo dotiahnuť do play-off. Tento rok sa scenár zopakoval, výsledok je ale nepriaznivejší. Kde sa podľa vás stala chyba?
- Ako sme sa rozprávali už na začiatku, v mužstve sa vystriedalo veľa hráčov, rovnako aj trénerov. Je to svojím spôsobom netypické. Myslím si, že v každom športe alebo zamestnaní, keď príde nový človek, chvíľu trvá, kým si na neho zvyknú. Niekedy to trvá kratšie, inokedy dlhšie. Práve v tom bol, podľa mňa, tento rok najväčší problém. Hráči si musia porozumieť na ľade, ale aj mimo neho, a potom sa výsledky dostavia, no niekedy to trvá dlhšie, vždy je však ten čas potrebný a počas súťaže ho nie je veľa.
Keď si to tak premietnete, je súčasné účinkovanie veľkým sklamaním v porovnaní s očakávaniami zo septembra? Ako to vplýva na hráča, keď vidí svoje mužstvo na dne tabuľky?
- Je to deprimujúce. Ale na začiatku sezóny sme mali kvalitný herný prejav, nanešťastie nám tam nepadali góly. Osobne som veril, že je to iba otázka času, kedy sa to prelomí. Na každé mužstvo príde počas sezóny kríza. My sme si ju už dva roky po sebe vybrali na začiatku súťaže. Niekedy je treba byť trpezlivejší. Veril som, že sa to prelomí. Potom ale odišiel tréner, odišli hráči a už sa to potom viezlo ako lavína. Teraz sa to však ustálilo a náš herný prejav má tvar, je v ňom vidieť systém a dostavili sa aj nejaké výsledky.
Asi ani časté výmeny trénerov mužstvu neprospeli. Ako vnímate toto?
- Každý tréner sa do mužstva snaží priniesť svoju filozofiu, myšlienky. Na to potrebuje správne typy hráčov a hokejisti, ktorí v mužstve už sú, sa musia nanovo prispôsobiť. Na to je pred sezónou príprava, mužstvo sa zohrá a zvykne si na nové veci, aby všetko zapadlo. Keď príde nový tréner do mužstva, nemá jednoduchú úlohu. Vždy chvíľu trvá, pokiaľ vštepí hráčom svoje zásady. Opäť, niekedy dlhšie, inokedy kratšie.
Vy ste nemali záujem pred koncom prestupového obdobia odísť niekam, kde by ste si určite zahrali play-off?
- V Nitre sa cítim doma. So ženou sme sa tu usadili. Najradšej hrám sezónu za jedno mužstvo a pravdupovediac o odchode z Nitry som neuvažoval. Nejaké ponuky boli, ale chcel som zotrvať v Nitre. Chcem jej čo najviac pomôcť udržať extraligu a o rok aby to bolo už lepšie.
Na Martin strácate momentálne desať bodov. Dá sa podľa vás ešte zabojovať o 9. priečku alebo sú už zostávajúce zápasy možno prípravou na barážové boje?
- Nijako špecificky sa na tabuľku nepozerám. Pre nás je ale každý zápas prípravou na baráž. Chceme vyhrávať, aby sme sa dostali na víťaznú vlnu a boli pozitívne naladení. Každé víťazstvo nás aj po psychickej stránke posúva ďalej. Ak budeme aj v ďalšom priebehu vyhrávať, teoreticky je možné, že Martin dostihneme. V prvom rade je ale dôležité byť aj po psychickej stránke na baráž pripravení. Ak sa nám jej podarí vyhnúť, budeme prešťastní, keď nie, musíme byť pripravení.
Vy ste niekedy v minulosti už hrali v baráži alebo o holú existenciu? Akú veľkú rolu tam hrá psychika?
- Baráž som už hral v Českých Budějoviciach. Celé je to o tom, že vy musíte a oni môžu. Vtedy je dôležité, aby bolo mužstvo mentálne silné a bolo naučené vyhrávať. S Budějovicami sme veľa zápasov v sezóne prehrali. Keď sme potom v baráži s Jihlavou dostali gól, jednoducho sme sa rozsypali. Ak sa nám teraz ešte nejaké zápasy podarí vyhrať, určite nás to povzbudí. Keď je hlava na správnom mieste, je to 60 percent úspechu.
