SLÁDKOVIČOVO. Ladislav Tavali je prvým píšucim rómskym autorom románov na Slovensku. Nedávno krstil druhý diel knihy O grasta vaš o kamibe - Kone za lásku.
Nesie v sebe posolstvo
Ústrednou témou príbehu je láska a vzťahy Rómov a gadžov -Slovákov. Tavali rozoberá podrobne osudy v rodinách Pšeničkovcov, Mézgovcov a ďalších postáv, ktoré vstupujú do deja. Kniha obsahuje autobiografické prvky, keďže časť deja sa odohráva v Sládkovičove, v cukrovare. Autor sa pri písaní inšpiroval skutočnou udalosťou, ktorá sa stala v päťdesiatych rokoch.
„Cigán vtedy ušiel s bielym dievčaťom maďarskej národnosti do Čiech. Mali sa radi, ale tu zostať nemohli, na Slovensku by sa ich láska nemohla rozvíjať,“ hovorí Tavali.
Kniha podľa jeho slov nesie v sebe aj posolstvo. To spočíva v skutočnom zobrazení Rómov. To, ktoré sa prezentuje v súčasnosti, je podľa Tavaliho skresľujúce.
„Napríklad Rómovia na východnom Slovensku žijú na okraji spoločnosti, pretože spoločnosť sa k nim tak správa. Bolo by dobré dať im prácu, pretože Cigán pracovať vie, len je odsúdený na to, že robiť nebudeš, nepotrebujeme ťa. Ale každý má na tom svoj podiel viny,“ vraví spisovateľ.
Práve touto knihou chce byť pre všetkých príkladom a ukázať, že dá sa „žiť aj inak“.
Voda zo studničky v cintoríne
Román Kone za lásku je trilógia, ktorej prvý diel vyšiel už v roku 2010 v náklade 800 kusov, práve tak ako druhý diel. Posledný by mal vyjsť na budúci rok opäť s finančnou pomocou útvaru podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten poskytol grant vo výške 7-tisíc eur a 5-tisíc eur.
Krstnou mamou knihy je bývalá učiteľka Ladislava Tavaliho Alica Dömötörová. Obe pokrstila vodou. Tá znamená pre spisovateľa symboliku, ktorá sa viaže na detstvo. Ako malý pil vodu zo studničky, ktorá je v cintoríne, pri ktorom býval a „nezabudol na ňu“.
„V tretej knihe sa vzťahy vyjasnia, usporiadajú, staré krivdy sa zabudnú a viac-menej aj odpustia. Končí sa to sobášom,“ prezradil koniec romantického príbehu Tavali.
Kniha je rozdelená do troch častí. Je to zámerné kvôli rozsahu. Dielo je totiž dvojjazyčné, napísané v slovensko-rómskej mutácii. „Nedávno sme mali v Galante verejné čítanie a tých, ktorí vedeli po rómsky, viac zaujali tie rómske texty ako slovenské. Asi je to v rómčine pútavejšie.“
Získal štipendium
Prvotinou rodáka zo Sládkovičova z roku 2007 bola zbierka poviedok napísaná v slovenskom a rómskom jazyku Nemenná krv. O rok neskôr nasledovala zbierka Život rómskych detí, v roku 2009 napísal knihu Šúko a Apolka.
V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu o rómskych hudobníkoch zo Sládkovičova. Od Literárneho fondu už za to získal štipendium vo výške 150 eur. Udelil mu to už po druhýkrát.
„Ešte ako dieťa som rád čítaval cestopisy, dobrodružné romány. Už vtedy som si uvedomoval, že by som niečo vedel napísať. Keď som išiel na invalidný dôchodok, lámal som si hlavu nad tým, čo budem robiť, aby som sa nenudil. Tak som začal písať a vyzerá to tak, že sa to ľuďom páči.“
