Ivan Breský natáčal v tej istej osade ako pred rokmi Pavol Barabáš. Jeho dokument si odniesol cenu v celoslovenskom kole Cineamy 2011.
NITRA. Najstaršou súťažou v oblasti amatérskej filmovej tvorby na Slovensku je Cineama. Krajské osvetové stredisko v Nitre organizuje regionálne kolo tejto súťaže, uzávierka je 9. marca 2012.
Súťaží sa v 4 vekových skupinách (do 16 rokov, 16 – 19, do 25 rokov a nad 25 rokov) a v kategóriách animovaný film, hraný film, reportáž, dokument, experiment, videoklip a minútový film.
Zmena plánu
Vlani sa súťaže zúčastnil aj Nitran Ivan Breský, člen Horolezeckého oddielu Lokomotíva Nitra. V celoštátnom kole si cestovateľ a neprofesionálny kameraman prevzal čestné uznanie za dokument o ceste po Papui - Novej Guinei. Pred štyrmi rokmi získal aj 2. miesto na festivale Vysoké hory Nitra, kde predstavil svoj dokument z Peru – výstup na sopku Huascarán. V roku 1970 tu pod skalnou lavínou, ktorú spustilo zemetrasenie, zahynula celá česko-slovenská horolezecká expedícia.
Zhruba 25 minútový film vlani porotcov Cineamy zaujal atraktívnosťou témy. Približuje nielen krásy exotických končín, ale aj život horského kmeňa Daniov, etnických Papuáncov, akoby vystrihnutý z doby kamennej. Tento rok plánuje Nitran do súťaže poslať film o putovaní po Ladakhu, kde bol vlani v septembri.
„Na Papuu som cestoval spolu s manželkou v roku 2010, pobudli sme tam asi mesiac. Pôvodne sme plánovali ísť pozorovať jaštery varany na ostrov Flores, ale keďže v tom čase v tejto oblasti vybuchla sopka a zrušili miestne lety, pripojili sme sa k trom pražským cestovateľom,“ spomína Ivan Breský.
„Naším cieľom sa stala Nová Guinea, ostrovy Bali a Biak. Pražskí kolegovia si chceli zopakovať cestu, na ktorej bol asi pred 10-12 rokmi filmár Pavol Barabáš. Oni fotili, ja som bol kameraman.“
Prasiatko ako dar
Nitran natočil asi 12 hodín materiálu, súťažný film zostrihal na zhruba 25 minút. Pre seba a spolucestovateľov vyrobil aj dlhšiu 45-minútovú verziu. V dokumente môže divák sledovať zaujímavosti exotickej flóry a fauny, výstup na sopku Agung na ostrove Bali a cestu Baliemskym údolím za kmeňom Daniov.
„Bývajú v osadách po 40-50 členov, čo sú približne dve rozvetvené rodiny. Osady pozostávajú z niekoľkých slamených chatrčí pospájaných bambusovým plotom tak, že tvoria uzatvorený priestor, do ktorého sa vchádza malým otvorom. Počet Daniov v údolí rieky Baliem sa odhaduje na 60-tisíc,“ popisuje Ivan Breský.
„Keď sme navštívili jednu z osád – zhodou okolností tú istú ako pred rokmi Barabáš, lebo v osade sme stretli toho istého, už zostarnutého, náčelníka Jaliho, ktorý sa objavuje v jeho dokumente - práve riešili nejaký spor so susedmi. Keď handrkovanie skončilo, náš domorodý sprievodca dohodol s náčelníkom Jalim návštevu osady. Kmeňu sme ako dar priniesli prasiatko, ktoré rituálne zabili, upravili a ponúkli nám z neho.“
Domorodci tu jedia najmä rastlinnú potravu, na mäso chovajú prasatá. Všetko sa využije bezo zvyškov, odpadky nepoznajú. Podľa ich tradičnej úpravy náčelník zviera rozporcuje bambusovým nožom, kúsky mäsa sa uložia do jamy na ohňom rozžeravené kamene, preložia listami, sladkými zemiakmi a asi hodinu pečú.
„Nechutilo mi to – mäso bolo tvrdé a neslané. Soľ je tu vzácna. Podobným spôsobom upravené mäso som jedol aj u domorodcov v Peru, ktorí však použili aj rôzne koreniny, takže chutilo lepšie,“ prezradil cestovateľ.
Ivan Breský (vpravo) s pražskými kolegami.
Nitran s jedným z Daniov na trhu v malom mestečku Wamana, vpravo civilizovanejší Papuánci.
Na trhu vo Wamane.
Domčeky v osade obohnanej plotom - tradičné bývanie Daniov.
Daniovia.
Jeden z význačných predkov Daniov, ktorého uchovali v mumifikovanej podobe.
Domorodé deti.
Náčelník Jali s darom - prasiatkom. FOTKY: IVAN BRESKÝ
