Od novembra je bioplynka v skúšobnej prevádzke, na plný výkon pôjde okolo 10.-15.marca.
SEREĎ. Mesto doteraz ukladalo pokosenú trávu a konáre na skládku, zákon to od roku 2013 však už nepovolí. Bioodpad bude preto od tohto roka spracovávať súkromná bratislavská firma, ktorá vybudovala bioplynovú stanicu. Mesto na poplatkoch za zber a odvoz odpadu ušetrí zhruba 100-tisíc eur ročne. Firma bude mať zase zadarmo produkty, z ktorých si vyrobí plyn.
Vyrábajú bionaftu
Spoločnosť sídli v areáli bývalej niklovej huty od roku 1995. Najprv vyrábala kvapalné hnojivá, neskôr začali s výrobou bionafty, ktorej vedľajší produkt je glycerín. Je vhodný do bioplynovej stanice, preto sa ju firma rozhodla vlani postaviť. Výška investície je zhruba 4 milióny eur, jej návratnosť 7-8 rokov. Stavba má životnosť 30 rokov.
Od novembra je bioplynka v skúšobnej prevádzke, na plný výkon pôjde okolo 10.-15.marca. „Vlastníme aj lisovňu, ktorá vyrába rastlinné oleje. Vedľajším produktom sú výlisky, ktoré môžeme použiť do bioplynovej stanice spolu s cukrovarníckymi rezkami,“ hovorí jeden z troch majiteľov firmy Peter Černý.
Dodal, že z predbežných rokovaní s primátorom Martinom Tomčányim a poslancami vyplýva, že bioplynka bude spracovávať pre mesto konáre, biologický odpad z rodinných domov a pokosenú trávu. Tá by sa najprv silážovala na pozemku v Novom Majeri, mesto by ho firme poskytlo zadarmo. „Baktérie trávu premenia na bioplyn. Ten sa v motoroch spaľuje a vyrába elektrickú energiu a teplo,“ vysvetlil Černý.
Výkon stanice je 1 megawatt elektrickej energie a zhruba 1 megawatt tepla. Elektrickú energiu využíva nielen bioplynka, odoberá ju od firmy aj Západoslovenská energetika. Teplo zase využívajú na vykurovanie bioreaktorov a pri technológii výroby bionafty.
„Ak by sme vyrobili väčšie množstvo plynu, ponúkli by sme ho štátu. SPP by bolo povinné pripojiť nás po splnení bezpečnostných noriem, časť nákladov musí aj hradiť. Plyn by vznikol odstránením CO2,“ dodal Černý.
Nedostatok odpadu
So zámerom vybudovať bioplynovú stanicu prišiel už pred tromi rokmi investor. Vlani však odstúpil od zmluvy, hoci by mu mesto dalo za poplatok k dispozícii aj pozemok, na ktorom by ju postavil. Podľa poslancov sa „bál krízy“. Vo výpovedi argumentoval, že v danej lokalite nie je potrebné množstvo odpadu za prijateľných ekonomických podmienok a že v zmysle záverečného stanoviska MŽP SR v posudzovanom zariadení nemôže byť zhodnocovaný odpad – odpadové živočíšne tkanivá.
„Odborníci, s ktorými som sa rozprával, sa čudovali, že nešiel do toho, lebo aj surovinová základňa na okolí je dostatočná, dokonca prevyšujúca kapacitu, ktorú by potrebovali,“ povedal poslanec Ľuboš Kyselý.⋌
