Na právoplatnosť referenda je potrebná účasť viac ako 50 percent oprávnených voličov, z ktorých aspoň polovica musí súhlasiť s navrhovanou zmenou názvu.
TEŠEDÍKOVO. Niektorí starší obyvatelia Tešedíkova (okres Šaľa) chcú, aby sa obec zmenila na Pered. Za zmenu názvu budú hlasovať v referende, ktoré bude v deň parlamentných volieb 10. marca.
Tešedík pôsobil v Szarvasi
Názov obce v podobe Pered sa spomína v súpise majetku Pannonhalmského opátstva v roku 1237 – 1240. V tejto listine sa vyskytuje dokonca vo forme Purud. V roku 1948 sa obec premenovala vyhláškou Povereníctva vnútra na Tešedíkovo. Nové pomenovanie dostala obec podľa mena Samuela Tešedíka. Evanjelický duchovný pedagóg a ľudový hospodár pôsobil v Szarvasi, nikdy podľa našich informácií v Tešedíkove.
V súčasnosti sa chce obec znova vrátiť k svojmu historickému názvu. Zmenu iniciovali najmä starší obyvatelia, ktorí s požiadavkou oslovili poslancov. Tí na zastupiteľstve jednohlasne schválili referendum za zmenu názvu obce.
Na jeho právoplatnosť je potrebná účasť viac ako 50 percent oprávnených voličov, z ktorých aspoň polovica musí súhlasiť s navrhovanou zmenou názvu.
Neprípustný je dlhý názov, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia. Tešedíkovo má viac ako 3740 obyvateľov, z toho je 3200 voličov. V prípade úspešného referenda je následne možné požiadať vládu SR o zmenu názvu obce.
Historický názov
To, že sa bude konať v deň predčasných parlamentných volieb, nesúvisí podľa starostu Gyulu Borsányiho s politikou ani národnostnou otázkou. Referendum s voľbami spojili účelovo preto, aby obec ušetrila finančné prostriedky. Podľa starostu vyjde zhruba na 400 eur. Obec vraj nebude mať náklady ani s osadením tabúľ, budú v réžii správy ciest.
O zmenu názvu sa obec pokúšala v referende už v roku 1995. Ministerstvo vnútra vzalo výsledky referenda na vedomie.
„Nehľadajte za tým nič iné, chceme len prinavrátiť obci historický názov,“ povedal Gyula Borsányi.
Nový zoznam obcí s dvojjazyčným pomenovaním vláda schválila iba vlani. Na úradných tabuliach v 14 mestách a obciach na národnostne zmiešanom území, ktoré majú mená po slovenských národných dejateľoch, môžu byť po novom aj názvy v menšinovom jazyku. V Tešedíkove má viac ako 80 percent obyvateľov maďarskú národnosť.
Tešedíkovčania majú rôzne názory
Zmena názvu obce prinesie so sebou aj administratívne zme-ny v identifikačných údajoch. Občianske preukazy podľa starostu bezplatne vymení štát. To sa však netýka podnikateľov, občianskych združení či iných organizácií. „Netreba to meniť okamžite, je tam stanovená doba,“ poznamenal Borsányi.
Nami oslovení Tešedíkovčania mali rozdielne názory na referendum. „Už sme unavení z volieb a podobných vecí, ale hlasovať za túto zmenu určite pôjdem. Chce sa jej dožiť aj môj 90-ročný otec, pretože je zvyknutý hovoriť skôr Pered ako Tešedíkovo, tak ako my ostatní,“ povedala Lívia Vargová.
Pani Etela Ballyová si myslí, že sú aj dôležitejšie veci ako zmena názvu obce. „Hoci som maďarskej národnosti, pravdupovediac, nezáleží mi na tom. A ktovie, koľko bude stáť výmena občianskych preukazov či osadenie tabule.“
„Mne je fuk, nech je názov na tabuli aj po rusky alebo anglicky. Viete, čo ma zaujíma, čo budem mať na tanieri a kedy mi zvýšia dôchodok,“ dodala pani Veronika.
