NITRA. Seriózny imidž politikov v oblekoch a s kravatami. Tak sa z plagátov a bilbordov už pár mesiacov usmievajú členovia kapely Horkýže Slíže. Vlani založili Hudobnú stranu pre každého (HSPK), ktorá chcela sľubmi o dobrej zábave pre každého bojovať o voličov v marcových voľbách. Realita či fikcia?
Slogan z politiky
Samozrejme, išlo o žart, ktorým sa podarilo zmiesť nejedného fanúšika. Išlo o spoločné turné kapiel Horkýže Slíže, Polemic a Konflikt, ktorých iniciály vytvorili skratku strany HSPK. Neskôr sa k nim pridala skupina Sto zvířat. S turné vystupovali v ôsmich mestách, predposledný koncert bol nedávno v Nitre.
„Slogan sme tak trochu ukradli politickým stranám, ktoré stále niečo sľubujú. Inak naša akcia nemala s politikou nič spoločné. Osobne nemám rád reči o sľuboch, ale toto bolo pre imidž a z recesie,“ hovorí Kuko. „Ľudia nám aj trochu nadávali, že sme ich pobláznili, niektorí zas ľutovali, že HSPK nekandiduje. Náš život je však hudba, politike sa vyhýbame.“
Plavkový striptíz
Nápad s HSPK turné, ktorý vymyslela agentúra, sa vydaril nad očakávanie. Slížáci ako rodení šoumeni zabávali seba, kolegov muzikantov aj fanúšikov. A nielen pesničkami, svetelnými efektmi, molitanovým robotom či pyroetchnickou šou, ale aj recesistickými kúskami. Kuko vo vypasovaných pestrofarebných plavkách s fixkovým tetovaním pózoval na pódiu sťa statný kulturista, neskôr sa spontánne pridali aj členovia Konfliktu.
„Keď hrali ostatné kapely, behali sme im po pódiu a robili zle. Bavili sme sa a mám pocit, že keď sa bavia kapely, tak sa bavia aj ľudia. Všetky koncerty dopadli super, akurát v Handlovej sme mali menší výpadok prúdu - asi 10 minút sme boli potme,“ povedal Kuko.
Zaujímavé je, že spomínaný plavkový striptíz v pláne vôbec nebol, ale začali s ním hneď na prvom koncerte v Handlovej. „Išlo o spontánny nápad, ktorý má zaujímavé pozadie. Gitarista Mário Sabo asi pred rokom priniesol príšerne farebné plavky. Vraj jeho strýko ich objavil na povale, kúpil ich ešte v roku 1985 v bývalej Juhoslávii. Vtedy u nás strašne leteli, tak s nimi obchodoval,“ vraví spevák.
„Strýko ich Máriovi ponúkol, a ten nemal silu povedať, že sa to už dnes nenosí. Zobral ich s tým, že možno niekedy príde ich čas. Igelitku s plavkami sme stále nosili v aute, až prišlo toto turné a dostal som nápad.“
Keď hral Konflikt, Kuko si nahodil ružovo-čierne plavky a pokreslený fixkami vybehol na pódium, kde predviedol kulturistickú zostavu. „Konflikťákom sa to zapáčilo, tak keď dohrali, zobral som bubeníka a basgitaristu a vravím: „Poďte, plaviek máme dosť.“ Tak sme takto sporo odetí pózovali počas pesničiek Polemicu. Ľudia sa smiali, chalani tiež.“
Prdenie si presadil
Hoci ďalší Kukov nevšedný nápad – prdenie do mikrofónu - neschvaľovali všetci, nakoniec dostal „zelenú“. „Mnohí sa chytali za hlavu, že je to nechutné, ale mne sa v spojení s pompéznejším úvodom zdalo vtipné,“ smeje sa Kuko. S pribúdajúcimi koncertmi dostávali chalani ďalšie nápady - na krky si zavesili „kulturistické“ medaily, do paviek sa nakoniec dal aj Mário Sabo. Jeden ich známy posledné tri koncerty pobiehal po pódiu ako nafukovací penis v životnej veľkosti.
Koncerty aj festivaly sa podľa Kuka vždy snažia oživiť fórikmi, k ich hudbe sa to priam pýta. „Raz som na pódium vybehol s boxeristickými rukavicami, raz ma tlačili na skate sediac na stacionárnom bicykli, inokedy som na pódiu vysával alebo „hral“ na trubici z vysávača,“ spomína Kuko.
„Na jednom z koncertov s Konfliktom si „muzikantské šantenie“ najviac odniesol basgitarista. Bolo v tom aj trochu alkoholu, takže si svoj tradičný skok do publika trochu zle odhadol. Asi na troch koncertoch mu to vyšlo – ľudia ho potom nosili na rukách, ale tu sa len tak ledabolo odrazil a skončil obkročmo na zábradlí. Pár dní ho „to“ potom poriadne bolelo.“
Tetovanie dlho nevydržalo - bolo fixkové. FOTO: ARCHÍV HS
