Svoje umelecké výtvory v galérii predstavili dvaja pedagógovia a zubná lekárka. Maľby, koláže a keramika sa navzájom výborne dopĺňali.
NITRA/LUŽIANKY. Pod názvom Jediná realita – svetlo sa v Nitre prestavili traja umelci z Partizánskeho. Manželia Jozef a Ľudmila Jelenákovci sa tvorbe venujú už dlhé obdobie, Silvia Gašičová v sebe umelecké žilky objavila len zhruba pred rokom. Všetci traja sú členmi Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska.
Výstavu v Centre výskumu živočíšnej výroby v Nitre-Lužiankach otvorila kurátorka Marta Hučková, vtipne ju spolu s autormi okomentoval aj akademik Ján Plesník.
Vystavujú s Tramontanou
Pre Jozefa Jelenáka je toto tretia nitrianska výstava, tých ostatných po Slovensku a Čechách má za sebou nespočetne veľa. Bývalý pedagóg a dlhoročný riaditeľ ZUŠ v Partizánskom sa v Nitre predstavil asi 30 obrazmi v technike olejomaľba, akryl a pastel. Motívmi sú krajina a figurálne kompozície. Krajinky maľoval doma aj v plenéri – napríklad v okolí Partizánskeho, na Myjave a v Skalici.
„A v poslednom čase som sa zmodernizoval – robím aj abstraktné veci. Pojem moderný síce nemám rád – hovorím, že umenie je buď dobré alebo zlé, nie staré a moderné. Môžu byť aj veci krásne namaľované, a nestoja za nič. Autor do nich nevedel dať niečo zo seba,“ tvrdí Jozef Jelenák.
Spomedzi jeho obrazov sa vynímali najmä akty. Manželka ich vraj nekomentuje. „Je rada, že nepotrebujem modelky, ani som ich nikdy nemal. Už to mám v oku,“ zasmial sa autor. Niekedy mu na inšpiráciu stačí fotografia, a to nemyslí len akty. Maľba – to je podľa neho tvar, farba a svetlo.
Jozef Jelenák založil 5-člennú skupinu výtvarníkov Tramontana - je v nej on s manželkou, jeden maliar a dvaja keramici. „Pod touto značkou sme naposledy vystavovali v Luhačoviciach a teraz v máji sa spoločne predstavíme v Lome pod Makytou blízko českých hraníc v prvom slovensko-českom informačnom centre Kohútka.“
Koláže z Francúzska
Monotypiou a najmä kolážami na výstave zaujala Ľudmila Jelenáková. „Keď sme boli pred tromi rokmi v Paríži, kúpila som si tam časopis o umení. V ňom som videla takéto koláže. Pozrela som sa na internet a zistila som, že takéto diela robia skoro všetci Francúzi! Tak som to odkukala a odvtedy to robím,“ hovorí Ľudmila Jelenáková.
Koláže pozostávajú z výstrižkov z propagačných materiálov a časopisov, pričom sú farebne dotvorené. „Za tašku takejto tlače som si doniesla z Benátok, kde každé dva roky býva bienále svetového umenia. Takto som potom vytvorila napríklad koláže spomienok na Pariž a Benátky,“ vysvetlila autorka.
Bustu obdivovali na internete
Len asi rok sa keramickej tvorbe venuje zubná lekárka Silvia Gašičová. Svoj skrytý talent objavila pri náhodnej návšteve v ateliéri. „Nahovorila ma kamarátka, aby sme si išli vyskúšať maľbu a modelovanie. Ani som veľmi nechcela ísť, odrádzalo ma to maľovanie, ale v modelovaní som sa priam našla,“ hovorí Silvia Gašičová.
Začala chodiť do ateliéru Štefana Janca, ale tvorila aj doma, po práci v ambulancii. V Nitre sa predstavila svojou treťou výstavou - keramickými dielami, z ktorých väčšina vznikla pred Vianocami. Sú medzi nimi abstraktné, zoomorfné i figurálne plastiky.
„Keď zoberiem hlinu do ruky, nikdy neviem, čo idem robiť. Nemám plán, vedie ma momentálna inšpirácia. Snáď najväčšiu radosť som mala, keď som po prvýkrát urobila bustu. Bola som nadšená, jej fotku som zavesila na internet a mala som kopu obdivovateľov. Keď sa ale dnes na tú mužskú hlavu pozerám, pripadá mi smiešna,“ vraví Silvia Gašičová.
Venuje sa najmä umeleckej keramike, úžitkovú robí iba sporadicky - vyrobila si vázu a jeden-dva taniere. Väčšinu diel porozdáva kamarátkam alebo nimi poteší svojich príbuzných.
Paríž a Benátky
Ľudmila a Jozef Jelenákovci, v pozadí akty, vpravo koláže.
Siilvia Gašičová so svojimi keramickými plastikami.
FOTKY: (ČĚ)
