„Nechcem nikoho imitovať, idem svojou vlastnou cestou“

Hoci jeho detským snom bola archeológia a poškuľoval aj po žurnalistike, prihlásil sa na VŠMU. Vzali ho na druhýkrát. Dnes ja Martin Šalacha „čerstvou krvou“ nitrianskeho divadla.

Hoci jeho detským snom bola archeológia a poškuľoval aj po žurnalistike, prihlásil sa na VŠMU. Vzali ho na druhýkrát. Dnes ja Martin Šalacha „čerstvou krvou“ nitrianskeho divadla.

NITRA. K štvorici nováčikov, ktorá posilnila rady hereckého súboru Divadla Andreja Bagara, patrí aj Martin Šalacha. Divadelný krst absolvoval v komédii Bola raz jedna trieda, ktorá sa v roku 2010 stala úspešným autorským počinom vtedajších študentov VŠMU. Dnes je hra súčasťou repertoáru DAB.

Martinovými prvými „domácimi“ postavami boli hysterický policajt a asistent v Sladkej Charity. Najbližšie ho v marci uvidíme v hre Pýcha a predsudok a koncom sezóny si zahrá hlavnú rolu v komédii Kto je tu riaditeľ?

Imitovali Nogu a Skrúcaného

Rodák z východoslovenskej dedinky Zalužice sa už na základnej škole blysol hereckým talentom – s rovnako zdatným kamarátom spolužiakov bavili imitovaním hudobných kapiel a vystúpení Nogu a Skrúcaného. Predviesť svoje nadanie v speve s gitarou dostal možnosť aj v školských programoch a na obecných akciách.

„Boli sme zo školy párkrát v divadlách v Košiciach a Prešove, ale k herectvu som nejako veľmi neinklinoval, mojím snom bola archeológia. Návštevy divadla som bral som to ako z núdze cnosť a výhodu, že sa neučíme. Pre štúdium herectva som sa rozhodol až v 9. ročníku ZŠ,“ spomína Martin Šalacha.

„Zobrali ma na konzervatórium v Košiciach, ale vydržal som tu len rok. S učením som problémy nemal, ale nechápal som, čo učitelia odo mňa chcú. Prestúpil som na michalovské gymnázium a povedal som si, že ak ma to ešte bude k herectvu ťahať, skúsim VŠMU. V 4. ročníku gympla som bol už pevne rozhodnutý.“

Záskok ho nezaskočil

Napriek snahe Martina prvý rok na VŠMU nevzali, tak sa zamestnal na zalužickom obecnom úrade. Práca s ľuďmi ho bavila, ale „úradníčina“ nie. Druhý rok sa poistil – dal si prihlášku na VŠMU, konzervatórium i žurnalistiku. Ešte stále ho priťahovala ho aj archeológia, ale vedel si predstaviť, že je to ťažký chlebík, na ktorý nestačí len nadšenie dejepisom.

„Na druhýkrát mi VŠMU vyšla. Mojimi spolužiakmi boli Juraj Ďuriš aj Marián Viskup, s ktorými som nastúpil do DAB, ale poznal som aj Matúša Krátkeho a Juraja Loja, ktorí vlani z divadla odišli,“ pokračuje Martin. Po skončení VŠMU spolu s kamarátmi dostal angažmán v Nitre. Noví kolegovia ich prijali výborne, v DAB sa mu páči, hoci spočiatku bola pre neho jeho budova hotovým bludiskom.

„Tešil som, že mojou prvou premiérou bude v Nitre naša autorská hra Bola raz jedna trieda. Hneď na začiatku ma však čakal záskok za Milana Ondríka. Mal úraz s kolenom, tak som za neho zobral rolu Kornela v Testosteróne,“ spomína herec na začiatky v DAB.

„Obával som sa, ako to zvládnem. Táto komédia sa s veľkým úspechom hrá už sedem rokov, diváci v nej majú Milana mimoriadne radi. Hru som dokonca naživo ani nevidel, stihol som si pozrieť len DVD a na naučenie textu som mal necelé tri dni. Až mi mráz prebehol o chrbte pri pomyslení, čo som to na seba našil. Ale dopadlo to celkom dobre, zabudol som len asi tri vety. Chalani mi pomohli, podržal ma aj Milan – povedal mi, ako je rád, že tú rolu hrám ja.“

Ako čert v opere

Prvými vlastnými Martinovými postavami sú policajt a Brubeckov asistent v muzikáli Sladká Charity. „Priznám sa, pri premiére som mal trochu zmiešané pocity, bol to môj prvý muzikál. Hrám tu menšie úlohy, ale aj také mám rád - hoci sú na scéne len chvíľu, ale ľudí zabavia a rozosmejú,“ vraví Martin, ktorý pri naštudovaní „Charity“ s obdivom sledoval svojich kolegov.

„Klobúk dolu pred hercami, spevákmi i tanečníkmi. Aj keď mám len malú rolu, som veľmi rád, že som toho všetkého súčasťou. Muzikál herca v každom prípade posunie dopredu, zdokonalí sa v speváckom i pohybovom prejave,“ tvrdí Martin, ktorý však skúsenosti s veľkou javiskovou produkciou predsa len má. Pred 3 rokmi si zahral čerta v pôvodnej slovenskej opere Víťazoslava Kubičku Betlehem.

„Síce som nespieval, ale veľkým zážitkom pre mňa bolo vidieť, ako sa robí opera v koncertnom prevedení. Stál som na javisku s 50-členným zborom a mnohými sólistami.“

Martin v nitrianskom muzikáli, samozrejme, aj spieva. So spevom má bohaté skúsenosti – ešte počas gymnázia účinkoval v zbore, s ktorým precestoval kus sveta a povyhrával niekoľko festivalov. Chvíľu spieval aj v pop rockovej kapele a svoje, prirodzene, urobili aj hodiny spevu na VŠMU. „Spievať viem, ale problémom je pre mňa stáť pri tom na javisku sám.

„Sólovo“ mi to nikdy veľmi nešlo. V Charity, našťastie, spievam s Brubeckom, ktorého striedavo hrajú Kuly, Kuko a Martin Nahálka. Vždy sa snažím, aby som im to svojím škriekaním nepokazil,“ zasmial sa Martin, ktorý je aj hudobne zdatný – ako samouk sa naučil hrať na gitaru.

Podobá sa na Kronera

Kde je sranda, tam nesmie Martin Šalacha chýbať. Zrejme to spôsobuje aj jeho zjavná podobnosť s legendárnym Jozefom Kronerom, ktorá nitrianskeho herca predurčuje najmä ku komediálnym postavám. Martinovi podobu s geniálnym hercom pripomínali už v škole aj v divadle. Pri prijímačkách na VŠMU sa vraj Zuzana Kronerová a Martin Huba na neho tak zvláštne pozerali. Podobnosť s Kronerom dokonca spomenuli aj odborníci v recenziách – vraj sa ho snaží imitovať gestami a mimikou.

„No to by mi ani vo sne nenapadlo. Pána Kronera si budem vždy veľmi vážiť a obdivovať ho. Je to pre mňa veľká česť, ak ho svojím zjavom pripomínam, je to iste dar od Boha, ale kariéru si na tom budovať nemienim. Ak by som len v malej miere dosiahol to, čo on, bol by to pre mňa veľký úspech. Ja však idem vlastnou cestou, nechcem sa na nikoho podobať,“ zdôraznil Martin, ktorému komické postavy naozaj svedčia. Dáva do nich kus seba, lebo aj v súkromnom živote je „veselá kopa“. Lákajú ho aj vážne dramatické roly - ako tvrdí, rád si vyskúša všetky herecké polohy. V rodine je prvým „komediantom“, jeho mladší brat Milan je macher na autá.