Človek si podľa Márie Mikovej v sebe musí uchovať svoj druhý rozmer, istú jemnosť, ktorá ho poľudšťuje a dáva mu pocit pokory. Pre ňu – novinárku – je týmto svetom poézia.
NITRA. Literárny klub Janka Jesenského hostil šéfredaktorku Slovenky Máriu Mikovú a jej priateľky – speváčku Marcellu Molnárovú a herečku DAB Evu Pavlíkovú.
Návštevníkom v kaviarni DAB sa Mária Miková predstavila nielen ako šéfka ženského časopisu, ale aj ako skvelá poetka.
Hovoria jej z duše
Verše Márie Mikovej recitovala Eva Pavlíková. „Zoznámili sme sa tu v divadle, ale gro našich stretnutí sa odohralo pri prípravách ankety Slovenka roka. Na jednom s týchto podujatí som počula Majkinu báseň, ktorú recitoval riaditeľ DAB Ján Greššo. Povedala som jej: Majka, veď ja som vôbec nevedela, že ty píšeš takéto krásne básne? Veľmi som sa potom potešila, keď mi ich poslala viac,“ pochválila autorku nitrianska herečka. „Jej básne sú nesmierne krehké, ženské, mám ich veľmi rada, mnohé ako keby mi hovorili z duše.“
Poéziu Márie Mikovej ocenil aj nitriansky básnik a epigramatik Milan Hodál. Ak by vraj niekedy vydala zbierku, veľmi rád si ju kúpi.
Zhudobnené básne Márie Mikovej zaspievala Marcella Molnárová. Prezradila aj pozadie vzniku piesní, ku ktorým vymyslela hudbu. Napríklad k melódii na báseň Metro je inšpiroval pobyt v Londýne, kde sa vozila hlavne metrom.
Žije v dvoch svetoch
V Nitre sa Mária Miková cítila ako doma. „Keď prichádzam do Divadla Andreja Bagara, ako keby som išla k svojej rodine. Mám tu veľa priateľov, s ktorými sa môžem dôverne porozprávať o hocičom,“ vyznala sa hneď v úvode.
„Aj keď denne žijem s tvrdou realitou a pracujeme s faktami a informáciami, mám pocit, že človek si v sebe musí uchovať taký svoj druhý rozmer, istú jemnosť, ktorá ho poľudšťuje a dáva mu pocit pokory. Takže žijem v dvoch svetoch – v novinárčine a poézii, textoch. “
Vraj už v piatich rokoch rozmýšľala o tom, že by chcela robiť novinárčinu. „Dnes môžem povedať, že je pre mňa šťastie, že nie som speváčka, čo som tiež chcela byť, lebo v žurnalistike vlastne zažijem rôzne povolania cez príbehy ľudí, s ktorými sa stretávam,“ priznala Mária Miková.
Hneď po škole absolvovala študijný pobyt v Madride a neskôr rok pracovala v denníku Slovák v Amerike v New Jersey. Doma prešla viacerými médiami, až napokon na desať rokov zakotvila v Slovenke. Na poste šéfredaktorky je šesť rokov. Na konte má nielen stovky rozhovorov, ale aj dve knižky pre deti Farebné rozprávky a Cukríková škôlka. K zbierke básní sa ešte neodhodlala, ale provokatéri z radov priateľov aj literátov ju nabádajú, aby niečo dala dohromady.
Rešpektuje etickú hranicu
„Ako novinárka som prišla do styku s mnohými osobnosťami, ktoré by som inak nestretla. O známych a dôležitých ľuďoch som si myslela, že budú nedostupní, no práve oni boli najpokornejší k životu. Hoci je novinárčina každodenný šialený kolotoč, baví ma od ľudí nasávať životnú múdrosť. Vždy chcem od nich dostať čo najviac informácií, ale rešpektujem istú etickú hranicu.“
Veľký dojem na ňu urobili napríklad Andrea Bocelli, Eva Krížiková, ktorá jej navrhla tykanie, či Mária Kráľovičová, s ktorou zostali kamarátky a pri káve klebetia ako pubertiačky. Dobrá priateľka bola až do jeho posledných chvíľ aj s Michalom Dočolomanským. „Nie je to o tom, koľko máte rokov, či ako vyzeráte, je to všetko o radosti zo života“ dodala.
Beseda s kaviarni DAB - zľava predsedníčka LKJJ Eva Ruthová, Marcella Molnárová a Mária Miková.
Básne Márie Mikovej recitovala Eva Pavlíková.
Spoločná fotka na záver... FOTKY: (ČE)
