LOVCE, TOPOĽČIANKY. Zubria zvernica v Topoľčiankach a Zdenka Marková akosi patria k sebe. Minimálne od deväťdesiatych rokov, kedy do jedinej takejto zvernice na Slovensku začali chodiť turisti.
Paradoxom pritom je, že Zdenka Marková vyštudovala strojárčinu a k zubrom sa dostala pred viac ako dvadsiatimi rokmi len náhodou. „Prvé dva roky to bolo naozaj hrozné aj riskantné. Mali sme tu až 33 zubrov, z toho osem býkov vážiacich vyše tony. Nemala som ani poňatia ako sa o zubrov starať. Prosím vás, veď ja som predtým ani zajaca nekŕmila. A zrazu som mala pred sebou najväčšieho európskeho cicavca. Kŕmila som ich tak, že zadok mi trčal dva metre od krmítok,“ smeje sa pri spomienke na svoje začiatky dnes už mimoriadne skúsená chovateľka zubrov.
Zdroj: Nik nemá skúsenosti ako ona
Jej pôsobenie v obore by ale malo podľa našich informácií z viacerých zdrojov skončiť. „Teraz boli voľby, tak závisí to aj od toho, kto bude pri koryte. Ak skončí, bude to dobrá hlúposť, lebo nikto nemá také skúsenosti ako ona,“ povedal náš zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.
O tom, že s prácou v zvernici by mala skončiť, hovorí aj samotná ošetrovateľka majestátnych zvierat. „Prebehlo výberové konanie a ja nie som tá, ktorá tu bude robiť,“ tvrdí Zdenka Marková. Podľa nej sa menila legislatíva tak, že živnostníci ponúkajúci svoje služby štátnym podnikom musia po novom prejsť konkurzom.
Tým dlhoročná chovateľka podľa vlastných slov neprešla preto, že údajný víťaz navrhol štátnym lesom radikálne nižšiu cenu. „Učila som sa asi desať rokov, kým som sa naučila túto prácu aspoň trochu robiť a som jediným chovateľom zubrov na Slovensku. Teraz sa však chov úplne bagatelizuje a posunulo sa to do takého štádia, že nakŕmiť zvieratá môže hocikto. To ale nie je len o tom, s tými zvieratami sa sústavne pracuje, sleduje sa ich zdravotný stav, genetické dispozície, venuje sa tu človek turistom,“ hovorí ošetrovateľka.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Lesy nemajú voči práci Markovej výhrady
Lesy SR, pod ktoré zvernica spadá, ale upozorňujú na to, že verejné obstarávanie ešte nebolo ukončené. „Pani Marková nie je s Odštepným závodom Topoľčianky v pracovnom pomere, zmluva jej skončila v decembri. Od januára vykonáva práce dočasne na základe objednávky odštepného závodu,“ povedal Vlastimil Rezek, hovorca štátneho podniku Lesy SR.
Zmenou legislatívy sa lesy stali verejným obstarávateľom a na zákazku súvisiacu s chovom zubrov musel závod vykonať verejné obstarávanie.
Podľa našich informácií bolo záujemcov o poskytovanie služieb šesť.
„Po ukončení verejného obstarávania bude uzatvorená zmluva s predkladateľom víťaznej ponuky. Voči práci Zdenky Markovej Odštepný závod Topoľčianky nemal výhrady. Túto prácu vykonávala rôznou formou dlhé roky, za čo jej patrí zo strany závodu uznanie a poďakovanie,“ povedal Vlastimil Rezek.
Na kolene
Zdenka Marková tvrdí, že ona nebude tou, ktorá bude v chove zubrov v Topoľčiankach pokračovať. „Dala som cenu, ktorá sa približovala výdavkom a práci, čo tu vykonávam. Ale iba približovala, určite nebola dostatočná. No našiel sa niekto, kto ponúkol radikálne nižšiu cenu,“ naznačila.
Táto opatrovateľka pritom k zvernici patrí už od roku 1988, kedy sa o zvieratá začala starať. Oficiálne sa chovateľkou stala o päť rokov neskôr.
Keď začínala, v zvernici neboli žiadne podmienky na príchod turistov – nikto sa o rozvoj turistického ruchu v tom čase nesnažil. Zdenka Marková si vydupala aspoň vznik bufetu či sociálnych zariadení, pred piatimi rokmi otvorili aj náučný chodník.
„Zo začiatku sa tu robilo všetko na kolene. Keď boli turisti smädní, nalievala som im sirupovú vodu – teda to, čo som tu mala. Začalo ma baviť, že tých ľudí začalo baviť chodiť sem,“ spomína si chovateľka zubrov.
Tona živej váhy verzus žena
Veľa si toho odskákala aj pri samotných zvieratách. Spomína napríklad na Štedrý deň, ktorý strávila naháňaním ujdeného zubra.
Bežne sa dostávala aj do životu nebezpečných situácii. Keď sa niektoré zo zvierat nedostavilo na kŕmenie, bolo na ošetrovateľke, aby prehľadala 27-hektárové srdce obory a ranené či choré zviera našla a ošetrila. Dospelý európsky bizón pritom dosahuje hmotnosť prevyšujúcu tonu. A nie je ťažké domyslieť si, ako sa chová, keď si chráni svoje mladé.
Za vrchol svojej kariéry ale považuje narodenie zubrích dvojičiek. Dovtedy neboli záznamy o tom, že by sa nejakému inému zubrovi v Európe narodili dvojičky. Pani Zdenka osobne jedno z mláďat, ktoré stádo odvrhlo, zachránila. Malú Sitku doslova vytrhla od rozzúrených zubrov, ktoré si ju pohadzovali ako futbalovú loptu. Zubríča po pár mesiacoch zdochlo na zápal pľúc.
Zvernica by sa nemala zmeniť
Lesy SR mienia nechať zubriu zvernicu zachovanú minimálne v stave, v akom je teraz. „Starostlivosť o chov zubrov bude zabezpečená na zodpovedajúcej úrovni a víťaz verejného obstarávania bude zmluvne zaviazaný na dodaní služieb v požadovanej kvalite. Neplánujeme zmeniť súčasný status zvernice, bude slúžiť rovnakým účelom ako doteraz a bude prístupná verejnosti,“ povedal hovorca lesov Vlastimil Rezek. Do zubrej zvernice bude naďalej chodiť aj ošetrovateľka Zdenka Marková. Zvieratá, ktoré si počas dvadsiatich rokov práce zamilovala, bude sledovať aj v prípade, že už nebude môcť poskytovať svoje služby štátnemu podniku.
Tomáš Holúbek
