Podľa bývalého politika Vladimíra Palka dochádza v západných krajinách k pomalému prenasledovaniu kresťanov.
NITRA. Eva Ruthová v Literárnom klube Janka Jesenského hostila Vladimíra Palka a Františka Mikloška. Palko, niekdajší minister vnútra SR, predstavil svoju najnovšiu knihu Levy prichádzajú. Hoci je téma jej vážna, bývali politici nepôsobili „suchopárne“, ale vedeli si vystreliť aj sami zo seba.
Jeden učí, druhý nakupuje
Vladimír Palko sa po odchode z politiky zhruba po 12 rokoch vrátil k svojmu „remeslu“ – k matematike, ktorú vyštudoval. Momentálne učí na Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
„Je to také príjemné osvieženie, ale priznám sa, viac času som venoval tvorbe tejto knihy ako vedeckej práci,“ usmial sa Palko. František Mikloško si zas vraj užíva ako ctihodný dôchodca - začína objavovať tajomstvá seniorského života. „Jedno z nich je „šetri si prácu“, keď urobíš všetko dnes, na druhý deň nebudeš mať čo robiť. Druhé pravidlo – „každý deň musíš ísť von“. V našom dome nedopustím, aby žena nakupovala,“ zasmial sa Mikloško. Dodal, že možno aj on dá dokopy nejakú knižku.
Vetry od západu
Vladimír Palko pred rokmi vydal titul Boj o moc a tajná služba. Najnovšiu knihu Levy prichádzajú pokrstili vo februári v Bratislave. Pracoval na nej asi rok a pol, informácie čerpal z tlače a najmä internetu.
„V knihe sa snažím písať o veciach, ktoré sa bežne nedočítate v dennej tlači, ktoré nebudete počuť v televíznych správach či v rozhlase. Sú to však veci, ktoré sa dejú stále viac. Predminulý týždeň londýnsky denník Telegraph zaradil do novín stanovisko britskej vlády, podľa ktorého si táto vláda nemyslí, že kresťania majú právo nosiť v zamestnaní krížik na krku. Žili sme v komunizme, pamätáme si také časy,“ hovorí Palko. „Režim bol založený na moci na východ do nás, dnes s prekvapením zisťujeme, že podobné vetry k nám teraz dujú od západu.“
Vsadili na slabosť
Podľa autora je jeho nová kniha v zásade o troch veciach, ktoré sa postupne vo svete udiali počas minulých 50-70 rokov. „Ľudia môjho veku väčšinou svojho života prežili v komunizme. Málo sme však vnímali, že jeho idey mali veľkú podporu aj na západe, aj keď nikdy neprevládli tak ako u nás. Sympatie ku komunizmu boli založené na vzbure voči kresťanstvu a jeho morálke. Keď komunizmus padol, ľudia na západe, ktorí s ním sympatizovali, hľadali nové spôsoby vzbury proti biblickému učeniu,“ tvrdí Palko.
„Pochopili, že riešením nebude beztriedna spoločnosť s potlačením súkromného vlastníctva. Vsadili na obyčajnú ľudskú slabosť, keď sa od človeka žiada zodpovednosť v rodinnom živote, vo vzťahoch, v ochrane života ešte pred narodením a v starobe. Poslední pápeži túto ideológiu pomenovali ako kultúru smrti.“
Zhumplovaní politici
Druhou líniou knihy je podľa autora myšlienka, že prechodu z porazenej komunistickej ideológie k ideológii, ktorá sa zatiaľ ukazuje ako úspešná, sa na západe darí vďaka „zhumplovaniu“ kresťanských politikov.
„Princípov, ktoré sme my v kresťanskej politike na Slovensku vždy považovali za posvätné, sa oni už dávno vzdali. Ideológia potratu zvíťazila a nikto sa už nebude snažiť to zvrátiť. Podľa novej ideológie sa treba zmieriť aj s manželským zväzkom osôb rovnakého pohlavia, pápeži nech si hovoria, čo chcú,“ skonštatoval Palko.
Tretia vec v knihe je podľa neho logickým dôsledkom prvých dvoch – na západe dochádza k pomalému, plazivému prenasledovaniu kresťanov. „Dve britské občianky – jedna letuška a druhá zdravotná – prišli o prácu, lebo v zamestnaní nosili na krku krížik. Obrátili sa preto na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa tým zaoberá. Ako som už spomenul, britská vláda, ktorej väčšinu tvoria konzervatívci, potvrdila, že kresťan nemá právo nosiť krížik, keď je v práci,“ hovorí Palko.
„V knihe som zdokumentoval desiatky podobných prípadov. Na západe sa podľa všetkého darí viac ľuďom, ktorí boli komunistami, problémy majú kresťania. V knihe sa snažím vysvetliť, prečo to tak je.“
