Lekári a zdravotné sestry si vybojovali od vlády viac peňazí na výplatnej páske. Nemocniciam to spôsobuje problémy.
GALANTA. Keď Ústavný súd nepozastaví účinnosť zákona o mzdách platov sestier a lekárov, galantská nemocnica skolabuje. Tvrdí to predseda dozornej rady Gábor Pallya.
Pohyblivú zložku presunuli do základu
Od prvého apríla vstúpi do platnosti novela zákona o zvýšení platov sestier. Minimálne majú zarobiť od 640 do 926 eur podľa vzdelania a praxe.
Zdravotné sestry a pôrodné asistentky, ktoré môžu vykonávať špecializované pracovné činnosti, dostanú navyše príplatok vo výške 66 eur, sestry, ktoré vykonávajú certifikované pracovné činnosti o 33 eur viac. Platy by sa mali každoročne valorizovať. Tieto podmienky si vybojovali sestry a pôrodné asistentky v petícii, v ktorej žiadali o stanovenie minimálnej mzdy.
Úspešne obstáli vo svojich minuloročných protestoch aj lekári. Od júla budú podľa zákona neatestovaní lekári začínať s 923 eurami, atestovaní s 1461 eurami. Prvá etapa rastu platov lekárov už nastala 1.januára, kedy sa začala uplatňovať novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Na základe nej stúpli lekárske mzdy na 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov u neatestovaných lekárov a na 1,6-násobok u atestovaných.
V Nemocnici s poliklinikou sv. Lukáša v Galante to vyriešili iba administratívne. Pohyblivú zložku lekárov, v ktorej sú zahrnuté príplatky a osobné ohodnotenia, presunuli do základnej časti.
„Majú plat, aký majú mať, ale v podstate ani o cent viac ako predtým. O štyri mesiace im ho však budeme musieť reálne zvýšiť, práve tak ako sestrám už o týždeň, a to bude problém,“ hovorí predseda dozornej rady Gábor Pallya.
Všeľudové povstanie
Neštátna nemocnica v Galante, ktorá je v pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja, na to podľa neho nemá prostriedky. Akciová spoločnosť by potrebovala na platy ročné navýšenie o 1,5 milióna eur.
Nemocnica má v súčasnosti 97-percentný príjem z poisťovní, zvyšok tvoria príjmy z prenájmu. Na mzdy zamestnancov ide 84 percent, 16 percent na náklady za energie, lieky a potraviny.
„Keby sme nezaplatili réžie, ani tak nám nestačia peniaze, čo dostávame od poisťovne na vykrytie platových nárokov. Neušetrili by sme ani na platoch zamestnancov, ktorých by sme mohli prepustiť, pretože žiadnych navyše nemáme. Naše oddelenia majú minimálny počet, zákonom stanovený,“ vysvetľuje Pallya. Upozorňuje, že ak Ústavný súd nepozastaví účinnosť zákona o platoch, hrozí kolaps nemocnice. O prácu by prišlo zhruba 650 zamestnancov. Vyše 130- tisíc ľudí by za zdravotnou starostlivosťou muselo dochádzať do iných miest.
„Neviem si predstaviť, že by sme zostali bez nemocnice potom, čo sa zrušila šalianska, dodnes je z toho haló a obyvatelia sú nespokojní. Pre Žihárčana je aj Galanta ďaleko, nie ešte Nitra. Bolo by tu všeľudové povstanie.“
Pandorina skrinka
V najhoršom prípade vraj bude zariadenie podľa Pallyu v snahe dodržať jeden zákon nútené porušiť druhý. Narážal tým napríklad aj na neodvádzanie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
„Aj toto je jedna z alternatív, keďže štát nám dal zákonom stanovený počet lekárov, druhým zákonom ich finančné ohodnotenie, ale na realizáciu nám peniaze zabudol dať. Jediné, čo nám teda ostáva, je, že my nebudeme platiť štátu. Zdravotníctvo by sa malo prekopať, je nemysliteľné, aby sme v jednej krajine mali tri zákony o minimálnej mzde. Keď začnú na budúci týždeň štrajkovať rušňovodiči, zakotvíme v zákone minimálnu mzdu aj pre nich?“ vraví Pallya.
Dodal, že Pandorinou skrinkou je aj zvýšenie platov zdravotným sestrám, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb. To, či sa ich legislatívna úprava týka, je vraj diskutabilné.
„Podávanie injekcií je len časť ich zamestnania, ale ak im úrady nezvýšia platy, pravdepodobne to odmietnu robiť. Potom nastane chaos a buď budú pacienti vození do nemocnice, alebo tam budeme posielať naše sestričky. Je však všeobecne známe, že ani v sociálnej sfére nie je peňazí nazvyš a môže sa stať, že vyštudované zdravotné sestry budú preraďované na pozíciu ošetrovateľky.“
