Magickú 77 zakomponoval do novej zbierky Nitran Milan Hodál. Básnik, epigramatik a aforista v nej spojil poéziu so satirou.
NITRA. Svoju prvú zbierku vážnej poézie Zázračná planéta predstavil v Ponitrianskom múzeu Milan Hodál. Šibačkou brezovými konárikmi ju do života uviedol Ľubomír Kralčák, autorove verše recitoval Michael Vrzala.
Jeho prednes by sa mal objaviť aj na CD, na ktorom Milan Hodál plánuje vydať kolekciu básní z najnovšej zbierky.
Básne ako texty piesní
Pre vyštudovaného ekonóma, ktorý pracuje v oblasti obchodu, je písanie záľubou i vnútornou potrebou. Vyjadruje ňou svoje pocity, životné hodnoty, názory aj svoj pohľad na neduhy súčasnej doby.
Takou je aj najnovšia zbierka Zázračná planéta. „Zatiaľ sa nenašiel život nikde inde vo vesmíre, aspoň nie v tej podobe, v akej ho poznáme my tu na Zemi. Aj keď nás tu všeličo trápi, naštve, aj keď tu nie je všetko ideálne, jedine tu môžeme žiť a napĺňať svoje sny a túžby. Preto názov Zázračná planéta,“ vysvetlil Milan Hodál. „Kniha je rozdelená do piatich kapitol – štyri z nich obsahujú 44 básní vážnej poézie, v piatej je 33 epigramov. Spolu tvoria pre mňa magické číslo 77.“
Tematika básní je rôznorodá. Poéziou chce autor osloviť väčšinu čitateľov, preto odrážajú ich bežný život s každodennými problémami. Básne sú podľa Hodála živé ako ulica, každý, kto si ich prečíta, si môže povedať „veď toto žijem aj ja“.
Autor svoje rytmicky stavené texty ponúkol aj hudobníkom. Spieva ich napríklad zlatomoravská skupina PAS, na svoje albumy ich možno zaradia aj nitrianske kapely Gladiator a U.K.N.D. Hodál priebežne pracuje aj na nových textoch, možno do dvoch rokov by opäť vydal knihu s mixom vážnej poézie a epigramov.
Ocenil veršotepectvo
Krstným otcom Hodálovej knihy mal byť literárny vedec a kritik Andrej Červeňák. Ako so štipkou čierneho humoru poznamenal Ivan Godál z LKJJ, ktorý autorský večer organizoval, „pán Červeňák je už na inom pracovisku. Možno sa tam už rozpráva so svojím obľúbeným autorom Dostojevským...“
Rolu krstného otca teda prevzal pedagóg UKF Ľubomír Kralčák, ktorý bol aj jazykovým redaktorom Hodálovej novinky. „Akoby netradičné spojenie veršov a epigramov v jednej zbierke je v prípade Milana Hodála úplne prirodzené. Remeselné veršotepectvo, ktoré získal pri tvorbe epigramov, brilantne uplatnil aj pri písaní básní,“ zhodnotil Kralčák. Svoju úlohu krstného otca berie ako záskok. „Ale rád som to zobral. S Milanom sa poznáme dlho, ešte pred revolúciou sme spolu pracovali v jednej firme. Potom sa naše cesty rozišli, ale priatelia sme zostali.“
Hodálovu knihu pokrstili brezovými prútmi. „To som vymyslel ja. Blíži sa Veľká noc, tak sme ju vyšibali. Navyše som celé detstvo prežil v dedinke Brezolupy neďaleko Bánoviec nad Bebravou, ktorá je obklopená brezovými lesmi, preto som zvolil konáriky z brezy,“ vysvetlil Milan Hodál.
Dcéra ilustrátorka
Prvými čitateľmi i kritikmi autorových básní sú jeho tri „baby“ – manželka a dve dcéry. „Pokiaľ to ony odsúhlasia, tak to ide aj do sveta. Zázračná planéta sa im páči, všetky básne pred vydaním čítali, niektoré z výberu aj vyhodili,“ vraví básnik. „Mám v nich veľkú podporu – morálnu aj odborno- literárnu.“
„Sme veľmi nadšené otcovou prvou zbierkou. Všetky mu veľmi fandíme. Niečo sme mu skorigovali, aby bola knižka čo najlepšia,“ za ženskú časť rodiny povedala 23-ročná Lenka, študentka architektúry na STU. V otcovej knihe má tri ilustrácie, dve sú od nitrianskej maliarky Slavky Laurovej. „Kreslenie je od detstva mojou záľubou, chodila som aj na ZUŠ. Otec ma síce o ilustrácie nežiadal, ale jeho básne ma veľmi inšpirovali.“
Známy aj z éteru
Milan Hodál mal len 16 rokov, keď mu v celoštátnych novinách vyšli prvé epigramy a v školských časopisoch prvé básne. Tento úspech ho povzbudil v písaní natoľko, že sa v ďalších rokov stal pravidelným prispievateľom vtedajšej Pravdy na nedeľu a Smeny. Neskôr intenzívne spolupracoval s humoristickým časopisom Roháč, kde mu vychádzali trefné glosy, aforizmy, epigramy a satirické verše.
„Tie najlepšie mi vyšli aj knižne - v roku 2003 som vydal zbierku satirických básní a epigramov s názvom Rozcvička. Ilustroval ju Vojto Haring, niekoľko kresieb pridala aj dcéra Lenka. Publikoval som aj v Almanachu Nitra a popri iných autoroch som básňami prispel aj do knihy Vzťahy a premeny. Vyšla pred dvoma rokmi a približuje reprodukcie originálnych 3D obrazov Slavky Laurovej,“ doplnil autor.
Tvorba Milana Hodála odznievala aj z éteru. V niekdajšej humoristickej relácii Maratón robil rubriku Epigramiáda, bloky satirickej poézie a epigramov mal aj v Sobotníku a nedeľných Variáciách. V 90. rokoch zaznamenal úspech s rozhlasovým kabaretom Podnikový erobik. Dnes autor publikuje v regionálnej tlači, v dvojtýždenníku Teleplus, Literárnom týždenníku a v mesačníku Rodina a škola.
Milan Hodál s dcérou Lenkou, ktorá knižku aj ilustrovala.
Verše nitrianskeho básnika recitoval Michael Vrzala. FOTKY: (ČE)
