Cenu ju potešila, veľmi si ju váži. Chápe ju ako záväzok aj motiváciu.
NITRA. Významnej pocty sa v týchto dňoch dostalo Nitrianke Marte Rácovej. Riaditeľke gymnázia na Golianovej ulici v Nitre minister školstva Eugen Jurzyca odovzdal Malú medailu svätého Gorazda.
Motivácia do budúcnosti
Ocenenie za dlhoročnú prácu, mimoriadne výsledky vo výchovno-vzdelávacom procese a za zásluhy v rozvoji školstva v SR si prevzala pri príležitosti Dňa učiteľov.
„Táto cena ma veľmi potešila a nesmierne si ju vážim. Ale musím povedať, že ju chápem aj ako ocenenie práce všetkých učiteľov našej školy, ktorí pri mne stáli v začiatkoch a pomáhajú mi aj v súčasnosti. Som veľmi pyšná, že počas slávnostného ceremoniálu odznelo aj meno nášho gymnázia,“ povedala Marta Rácová.
Okrem pedagogického pôsobenia v Nitre sa aktívne angažovala aj v realizácii školskej reformy - prácou v expertných skupinách, Akreditačnej rade MŠ SR a v Asociácii riaditeľov štátnych gymnázií SR.
Zdôraznila, že cena je pre ňu veľkou motiváciou pokračovať v úsilí a v práci, ktorá je pre ňu živobytím a zároveň naplnením jej profesionálnych ambícií. Veď celý svoj život zasvätila škole a žiakom.
„Cenu chápem aj ako záväzok do budúcnosti. Učiteľské povolanie je veľmi náročné. Nie je o medailách či pochvalách, my učitelia ich málokedy čakáme. Väčšinou našu robotu vykonávame z presvedčenia. Učiteľstvo sa stalo mojou záľubou, zmyslom života. Ak si navyše niekto povšimne úsilie a vašu dlhoročnú prácu ocení, je to zážitok na celý život.“
Využila šancu
Marta Rácová už odmala túžila byť učiteľkou. Zmaturovala na niekdajšom Gymnáziu Eugena Gudernu v Nitre, na ktoré sa ako učiteľka vrátila v roku 1978 po skončení vysokej školy. „Vyučovaniu matematiky a fyziky som sa venovala dovtedy, kým som sa v roku 1992 nestala riaditeľkou gymnázia. Bolo to práve v období, keď naša škola zápasila o existenciu. Prišli sme o budovu, v ktorej sme pôsobili od roku 1919,“ pokračuje Marta Rácová.
„Našou prioritou sa vtedy stalo štátnu školu vybudovať na novom mieste a s novým menom – ako Gymnázium na Golianovej ulici. Myslím si, že v tomto smere som mala šťastie – nielen v tom, že som osudom ponúknutú šancu dokázala využiť, ale aj v tom, že som mala a mám podporu rodiny, kolegov a rodičov žiakov. Stretla som tých správnych ľudí.“
Jej rukami prešli už stovky žiakov. Ako vraví, ich osudy, úspechy a kariéra sú pre ňu dôležitejšie ako budova gymnázia. Ale v historickom ponímaní významu školy pre región hodnotí úspešné etablovanie sa „Golianka“ ako výrazný úspech v jej profesionálnej kariére. „Teší ma, že sa škola stále posúva dopredu, keby to tak nebolo, zrejme by som ju neviedla,“ zhodnotila Rácová.
Treba sa vedieť obracať
Náročnosť svojej profesie vidí vo viacerých aspektoch. Riaditeľ musí byť pedagógom, diplomatom, rodičom i manažérom v jednej osobe. „Musím dbať na kvalitu vzdelávacieho programu aj na kvalitný pedagogický tím, pritom však treba riešiť základné problémy fungovania školy. Aby ľudia pri súčasnom finančnom i morálnom ocenení tejto práce mali motiváciu ísť ďalej,“ konštatuje Marta Rácová.
„Riaditeľ sa musí obracať, aby toto všetko zvládol. Ale aj napriek všetkým problémom učiteľstvo stále chápem ako poslanie. Verím, že naša práca sa nebude oceňovať len na Deň učiteľov, ale že sa jej v spoločnosti vráti miesto, ktoré jej právom patrí. Dúfam, že slová, ktoré zaznievajú počas tohto sviatku, sa raz stanú realitou.“
