Stodesať profesionálnych vojakov si prebralo medaily a odznaky za splnenie úloh v misii na Cypre. V súčasnosti tu pôsobí 159 Slovákov.
NITRA. Čestné salvy nad Svätoplukovým námestím vítali nastúpených vojakov. Po polroku, respektíve roku sa vrátili z pôsobenia v mierovej pozorovateľskej misii UNFICYP na Cypre.
Za splnenie úloh si v prítomnosti vojenskej admirality, zástupcov štátu, mesta a, samozrejme, rodinných príslušníkov prevzali medaily, odznaky a vecné dary.
Zomreli dvaja vojaci
Oceneným sa prihovoril náčelník generálneho štábu OS SR generálmajor Peter Vojtek. Poďakoval im za úspešné a bezproblémové plnenie úloh.
„UNFICYP na Cypre patrí k najstarším misiám, ktoré vykonáva OSN. Začala sa v roku 1964 a v roku 2001 sa k vojskám, ktoré na ostrove zabezpečujú mier, pridalo aj Slovensko. Od roku 2001 sa na Cypre vystriedalo 26 našich rotácií. Dnes boli v Nitre ocenení príslušníci 25. rotácie,“ povedal Peter Vojtek.
„Momentálne zostalo na Cypre 159 našich vojakov, z toho 14 žien. Celkovo sa tejto operácie zúčastnilo spolu 1 117 príslušníkov. V misiách po celom svete v súčasnosti slúži 552 slovenských vojakov, od roku 1993 sa takto vystriedalo 14 800 príslušníkov OZ SR.“
Veliteľ nastúpených jednotiek podplukovník Ľubomír Chrenko pôsobil v misii pôsobil ako vyjednávač. „V UNFICYP zomreli dvaja slovenskí vojaci, ale nie v bojovom nasadení. Zahynuli za nešťastných okolností - pri kontakte so zadným vyrovnávacím rotorom vrtuľníka a pri kontakte s listom motorového člnu počas voľna,“ doplnil Chrenko.
Status quo platí 40 rokov
Misia na Cypre rozdeľuje ostrov na dve časti – východnú tureckú a západnú grécku. Hranica – nárazníková zóna – je niekde široká 700 metrov, niekde 7 kilometrov. Znepriatelené strany stále neuzavreli prímerie, sú vo vojnovom stave a vyše 40 rokov tu platí isté status quo.
„V zóne, za ktorú sú naši vojaci zodpovední, platia prísne zákony pohybu a použitia síl. Naši vojaci robia dohľad nad tým, aby oba národy, ktoré na ostrove žijú, neprichádzali spolu do ozbrojených konfliktov. Vykonávajú policajné hliadkovanie, monitorujú zhromaždenia ľudu, zasahujú pri požiaroch, úrazoch a rôznych iných krízových situáciách. Všetko hlásia nadriadeným orgánom, ktoré potom vstupujú do kontaktu s politickými činiteľmi na oboch stranách ostrova,“ pokračuje generálmajor Vojtek.
„Okrem patrolovacej činnosti plnia aj úlohy vo veliteľských štruktúrach na ostrove a tiež úlohy, ktoré sú spojené so zabezpečením našich vojakov vonku – stráženie, varenie, logistika, plánovanie a podobne.“
Vec národnej cti
Konflikty a provokácie sú na ostrove na dennom poriadku, netýkajú sa však výsostne vojenského ohrozenia. Ľudia sa domáhajú svojej pôdy v nárazníkovej zóne, nachádzajú sa tu aj pamätné miesta – cintoríny a kostoly, kde sa každý rok robia púte. Naši vojaci sú zodpovední za dodržiavanie poriadku počas týchto akcií.
„Ďalší prípad sú poľovníci, ktorí fungujú spôsobom: mám zbraň a strieľam. Náš vojak musí takéhoto strelca zo zóny „vyprevadiť“ mierovou cestou. Keď vznikne požiar na majetku, ktorý patrí jednému národu a najbližší hasiči sú druhej národnosti, tak tí jednoducho hasiť nemôžu, pretože je to vec národnej cti, aby si to vyriešili tí druhí,“ vysvetľuje Peter Vojtek.
„Vznikajú tu preto často kuriózne situácie – kým prídu „tí správni“ hasiči, druhí sa z okraja pozemku prizerajú a zatiaľ majiteľovi zhorí úroda na poli.“
Najviac chýbala rodina
Medzi ocenenými príslušníkmi misie bol aj rotný Martin Dragúň z Komárna. Na Cypre pôsobil ako veliteľ stavebno-strojového družstva ženijnej čaty.
„V rámci mierovej misie sme plnili operačné úlohy, ktoré sme dostali rozkazom od nadriadených. Najťažšie bolo odlúčenie od mojej rodiny. Doma ma čakala manželka a 5-ročný syn,“ povedal Martin Dragúň, ktorý je veliteľom družstva nabíjacích prepravníkov protilietadlovej raketovej brigády pod Zoborom.
Ocenený rotný Ladislav Slaný z Ružomberka bol na Cypre veliteľom spojovacieho družstva. „Starali sme sa o spojenie v sektore v rámci pôsobenia slovenského kontingentu, takisto sme mali na starosti spojenie s našimi rodinami doma na Slovensku. Práca nebola ťažká, najnáročnejšie bolo odlúčenie od najbližších,“ hovorí Ladislav Slaný, ktorý sa vracia do vojenského útvaru v Ružomberku.
„Ženatý zatiaľ nie som, ale doma ma čakala priateľka, s ktorou sa chceme brať. Teraz musím minimálne dva roky zostať doma a neskôr podľa požiadaviek armády by som mohol ísť do misie opäť. Ak sa bude dať, tak pôjdem, sú to cenné medzinárodné skúsenosti.“
„Odpaľovač“ rakiet na námestí
Vojaci na námestí v Nitre predstavili aj malú časť techniky, s ktorou v misiách operujú. Najväčšiu pozornosť pútal kolos so štyrmi obrovskými „rúrami“. „Je to vlastne odpaľovacie zariadenie, do ktorého sa dávajú rakety. Kontajnery na rakety majú bojovú výšku vyše 7,8 metra, celé zariadenie váži asi 43 ton,“ popísal technik palebného kompletu rotný František Galko.
„Je časťou kompletu S 300 PMU, ktorý tvoria ešte riadiaci, navádzací a prehľadový rádiolokátor. Úlohou kompletu je strážiť určité územie v rozmedzí nejakých 75 km.“
Oceneným sa prihovoril náčelník generálneho štábu OS SR generálmajor Peter Vojtek.
Ceremoniál udeľovania vojenských medailí a odznakov. Prevzalo si ich 110 vojakov.
Z vojenskej techniky najväčšiu pozornosť pútal 43-tonový kolos - odpaľovacie zariadenie na rakety s výškou kontajnerov takmer 8 metrov. FOTKY: (ČE)
