TOPOĽČIANKY. Združenie bolo na Ministerstve vnútra SR zaregistrované vo februári tohto roka, formovalo sa však už v priebehu minulého roka. Komunitu tvoria nadšenci a dobrovoľníci, ktorí vo svojom voľnom čase organizujú brigády, čistia prerastené krovie, obnovujú zanedbané miesta, opravujú vodný systém, jazierka a fontány. Cieľom združenia je prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne, ktorý je bohatý na historické pamiatky i prírodné zaujímavosti.
Prvé základy zámockého parku v Topoľčiankach, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, položil v 16. storočí majiteľ pevnosti Ján Topoľčiansky Turkobijec. Skutočnú parkovú podobu tomuto priestoru v areáli kaštieľa dali až Keglevichovci, ktorí sa stali jeho vlastníkmi v 18. storočí.
Ján Nepomuk Keglevich realizoval v rokoch 1818 až 1825 prestavbu kaštieľa, bývalej pevnosti, na klasicistický palác a zároveň skultivoval park. Dal vysadiť pagaštany, bresty a jedle, park vyzdobil sentimentálnymi záhradnými doplnkami. Zaujímal sa o ovocinárstvo, neúspešne experimentoval s výsadbou pomarančového sadu. Dnes 31- hektárový, dve storočia budovaný zámocký park upúta návštevníkov zbierkou javorov, cédrom libanonským, sekvojou, ginkom dvojlaločným či alejou bukov červenolistých. Atmosféru parku dotvárajú záhradné stavby, historický skleník, jaskyňa a jazierka.
V roku 1910 Habsburgovci postavili oproti kaštieľu v slivkovom sade Malý kaštieľ, známy ako Poľovnícky zámoček. Vznikol podľa návrhu Kolomana Gerstera ako miesto oddychu pre majiteľa kaštieľa Jozefa Augustína a jeho hostí. Ako majiteľ okolitých lesov a vášnivý poľovník z nej urobil klenotnicu svojich loveckých trofejí.
Počas prvej svetovej vojny tu boli v luxusných podmienkach ubytovaní ranení dôstojníci, rekonvalescenti. Po rozpade Rakúsko - Uhorska kaštieľ so zámkom prevzal do správy československý štát, ktorý reprezentačné priestory využíval ako letné sídlo prezidentov.
