JANÍKOVCE. Húština za cintorínom pôsobí bez akýchkoľvek známok života. Nikam nedovidieť a pri snahe kráčať ďalej udierajú halúzky z krovín do tváre takmer na každom kroku.
Až po pár metroch stúpania po konároch a popadaných listoch sa vynorí čistinka. Odvšadiaľ počuť hukot motorovej píly, cvakanie záhradníckych nožníc a praskanie konárov. K zemi sa skláňajú staručké náhrobné kamene, okolo nich chodia ľudia.
Iba –násťroční chlapci pília ako o dušu staré stromy, ďalší kľačia na kolenách a rukami upravujú opustené hroby. Dievčatá znášajú na kopu dlhokánske konáre.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Zabudnuté hroby
Sme na mieste, ktoré ležalo zabudnutím niekoľko desiatok rokov. Odpočívajú tu židia, ktorí kedysi tvorili významnú skupinu Janíkovčanov.
Niektoré zdroje hovoria, že v tejto mestskej časti Nitry ich mohlo žiť až okolo dvesto, čo predstavuje tretinu niekdajších obyvateľov Janíkoviec.
Mnohí zo židov mali v lokalite svoje gazdovstvá a panstvá, niektorí patrili k bohatým obyvateľom dnešného nitrianskeho predmestia.
Cez druhú svetovú vojnu židov deportovali a odvliekli do koncentračných táborov. Po desivých udalostiach sa už do rodnej dediny nevrátili.
S ich zmiznutím nebolo na židovskom cintoríne koho pochovávať, preto začal postupne upadať. Dnes len málokto vie, že v Janíkovciach taký cintorín vôbec majú.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Všímaví
S pustnutím staručkého cintorína sa ale nechceli zmieriť ľudia z občianskeho združenia Leustach a ich priaznivci.
Na revitalizáciu parku a okolia židovského cintorína získali grant a spolu s partiou dobrovoľníkov sa pustili do prác na obnove cintorína, ktoré potrvajú ešte niekoľko týždňov.
Predsedníčka združenia a výkonný riaditeľ tvoria manželský pár. Manželia Blahovci sú navyše učiteľmi a vďaka svojmu zanieteniu sa im podarilo na obnovu cintorína nahovoriť aj niektorých žiakov.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Cintorín obnovujú aj deti
Najmladším pomocníkom je len deväťročný chlapec, najstaršou dobrovoľníčkou dávajúcou dokopy zabudnutý cintorín je pani, ktorá pred pár dňami oslávila sedemdesiatku.
Všetci dobrovoľníci dávajú židovský cintorín dokopy bez nároku na odmenu. Medzi hŕstkou dospelákov vyniká množstvo detí.
Väčšina z nich sú žiakmi učiteľa dejepisu Jozefa Blahu zo ZŠ Fatranská v Nitre, no pomáhať prišlo aj zopár detí z Janíkoviec a Čechyniec.
„Sekám konáre, pílim drevo alebo strihám haluze. Baví ma to a robím to, lebo som chcel vidieť starodávne hroby. Keď sme sem prišli, ani ich vidieť nebolo,“ hovorí dvanásťročný Ladislav Čurgali zo ZŠ Fatranská. Prišiel aj s kamarátmi, no ako hovorí, časť z nich ostala doma. „Radšej sedia za počítačmi,“ podotkol chlapec.
„Rozhodol som sa pomôcť, lebo to tu bolo veľmi zarastené a ja chcem, aby tu bolo čisto,“ povedal štrnásťročný Michal Labuda.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Žiakov k tejto činnosti zmobilizoval ich učiteľ Jozef Blaho, ktorý je výkonným riaditeľom Leustachu. Je známy tým, že jeho zverenci chodievajú brigádnicky zachraňovať slovenské hrady.
„Stále sa čudujem, že sa vždy nájde dosť aktívnych mladých ľudí, ktorým história nie je ľahostajná. Napríklad s deviatakmi sme nedávno preberali na hodinách dejepisu druhú svetovú vojnu a holokaust, tak možno aj to ich inšpirovalo, aby sa k nám pridali,“ hovorí Jozef Blaho.
Cintorín plný pneumatík, chladničiek aj azbestu
„Židovský cintorín čistíme, lebo je súčasťou histórie Janíkoviec. Táto akcia nabáda dnešných ľudí, aby si dokázali vážiť históriu obce a ľudí, ktorí tu pred nimi žili,“ hovorí Stanislava Blahová, predsedníčka občianskeho združenia Leustach.
Cintorín našli dobrovoľníci v katastrofálnom stave. Ľudia si z neho spravili skládku odpadov. Viac ako štyri desiatky dobrovoľníkov našli medzi hrobmi chladničky, stavebný odpad, kusy áut, pneumatiky, množstvo plastového a stavebného odpadu, dokonca aj azbestové krytiny.
Ukrytý pred očami ľudí bol nielen pre odpadky, ale aj prirodzeným spôsobom – za tie desaťročia ho zarástla náletová zeleň a rôzne dreviny.
„Robili sme si fotogalériu a o mnohých hroboch sme ani netušili, že tu sú. Nielenže sa nedali odfotiť, ale ani vidieť ich nebolo. Presný počet hrobov budeme vedieť povedať až po kompletnom vyčistení,“ povedala Stanislava Blahová.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Náhrobné kamene nechajú v pôvodnom stave
Cieľom projektu, ktorý Leustach rozbehol, nie je znovu postaviť padajúce a schátrané náhrobné kamene. Tie nechajú dobrovoľníci v pôvodnom stave.
Náhrobky iba vyčistia a v okolí hrobov vytvoria park, ktorý má ambíciu stať sa oddychovou zónou a pripomenutím histórie.
Park je spolu so židovským cintorínom súčasťou histórie tejto mestskej časti už od osemnásteho storočia.
Predpokladá sa, že židovský cintorín ostal zanedbaný z dvoch dôvodov – po deportáciách sa židia do lokality nevrátili a prestalo sa tu pochovávať.
Svoje ale mohla spôsobiť aj snaha ľudí zabudnúť na hrôzy, ktoré sa počas holokaustu udiali. Židovský cintorín vynára spomienky na vojnové zverstvá spáchané na židoch.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Štefek zbieral na cintoríne fialky
Snahy dať do poriadku židovský cintorín v Janíkovciach privítala aj samospráva, ktorá dobrovoľníkom pomohla zabezpečiť kontajner a odvoz vyzbieraného odpadu.
Cintorín čistil aj nitriansky viceprimátor Štefan Štefek, ktorý býva v Janíkovciach. V modrých montérkach a sivom pulóvri sa naťahoval s nepoddajnými konármi.
„Bol tu prales, preto som rád, že manželia Blahovci prišli s takouto iniciatívou. Nie vždy tu bol takýto neporiadok – spomínam si, že ešte ako žiaci základnej školy sme sem chodili zbierať snežienky a fialky, vtedy bol ešte židovský cintorín priechodný,“ povedal Štefan Štefek.
Viceprimátor dodal, že zmienka o cintoríne by sa mala objaviť aj v chystanej publikácii, ktorá vyjde ešte pred budúcoročnými veľkými oslavami 900. výročia prvej písomnej zmienky o Janíkovciach.
Tomáš Holúbek
