Pondelok, 18. február, 2019 | Meniny má Jaromír

Vypálenému Skýcovu ostali tri budovy. Dedina vstávala z popola

Nie všetkých ľudí treba hádzať do jedného vreca, ani tí Nemci neboli všetci beštie. Našli sa medzi nimi aj súcitní ľudia, hovoria dnes tí, čo prežili vypálenie Skýcova.

Takto vyzeral Skýcov po vypálení.Takto vyzeral Skýcov po vypálení.(Zdroj: REPROFOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK)

SKÝCOV. Kostol, krčma a jediný dom – aj ten len na výsmech. Toľko stavieb ostalo v Skýcove po tom, čo ho Nemci na jar v roku 1945 vypálili.

Spomienky na hrozné udalosti ožili v mysliach obyvateľov v dedinke pod horami. Od vyhnania ľudí z obydlí a zdevastovania Skýcova uplynulo 67 rokov.

Pomoc partizánom

Nažive ostali už len traja partizáni zo Skýcova, čo kedysi so zbraňou v ruke pomáhali poraziť fašizmus – Cyril Matejov, Jozef Gajdoš a Ján Husák. Nájde sa však aj zopár ďalších, čo drsné časy zažili na vlastnej koži – napríklad Bartolomej Matejov či Pavel Černák.

Slovenskí vojaci, medzi nimi aj Skýcovčania, odmietali bojovať po boku Nemcov proti Rusom. Mnohí dezertovali, prešli k Rusom či k partizánom.

Partizáni Skýcov niekoľkokrát ubránili pred postupujúcimi Nemcami, ktorí sa zo Zlatých Moraviec pokúšali dostať do Veľkých Uheriec. Za ochranu sa miestni partizánom zavďačili obživou a nocľahom. Nebolo snáď rodiny, ktorá by v tých časoch partizánov neschovávala a nepomáhala im s jedlom a zásobami.

Osem cudzích chlapov v dome

Keďže zima bola mimoriadne krutá a s množstvom snehu, partizáni boli nútení stiahnuť sa z hôr do dediniek, kde okrem strechy nad hlavou a stravy mohli ošetriť svojich ranených. Medzi skupinami mužov v Skýcove boli viaceré národnosti.

Dnes 84-ročný Bartolomej Matejov mal v dome koncom vojny ôsmich partizánov. Staral sa o nich pol roka.

„Z nitrianskej brigády tu bolo šesť chlapov a okrem nich jeden Rus a jeden Rumun,“ hovorí starý pán. Živiť toľké krky bolo finančne aj materiálne náročné – najmä po tom, čo rodine pobrali pôdu aj majetok. „Kravu sme si našli v Uherci, tam sa pásla. Ako sa tam dostala, je záhada,“ hovorí pán Bartolomej.

Bartolomej Matejov.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Cesta do vagónov smrti

V ťažkých časoch narastal aj nepokoj v dedine. Zvlášť po tom, čo sa ľudia podozvedali o vyvraždení a vypálení dedín Ostrý Grúň a Kľak. Rovnaký osud mal stihnúť aj Skýcovčanov.

Nemci všetkých – deti a starcov nevynímajúc – nahnali v marci 1945 ku kostolu. Ľudia museli rýchlo opustiť svoje príbytky, zobrať si mohli len pár najnutnejších vecí.

„Hore do Bošian nás hnali a stade nás chceli v Topoľčanoch do vagónov naložiť a poslať do Nemecka,“ hovorí Margita Matejová (81). Skončiť mali v koncentračných táboroch.

„Každý si pobral, čo mohol. Kto mal koníky, vzal tie, kto nie, tak sa pritúlil k tým, čo mali vozy a išli sme,“ spomína si Bartolomej Matejov.

Stovky ľudí tak boli v priebehu niekoľkých chvíľ odtrhnuté od miesta, kde vyrastali a kde sa mnohí aj narodili. Nevedeli, kam idú, ani čo s nimi bude.

Spomienky na vypálenie Skýcova vyvolávajú v manželoch slzy a dojatie aj dnes, desiatky rokov od udalosti.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Ľudskí barbari

Kruté rozhodnutia nadriadených ale nezabránili skupinke Nemcov, aby sa vzhľadom na situáciu zachovala až zarážajúco ľudsky.

„Voľaktorí Nemci mali súcit, neboli všetci mrchaví a hryzľaví. S macochou sme pri kostole, kam nás nahnali, zistili, že všetci majú kravu, len my sme tú našu nechali doma. Išli sme teda s macochou naspäť a jeden taký súcitný sa našiel, že nám kravu ešte aj vyviazal a na reťaz dal,“ hovorí Margita Matejová.

A to nebolo všetko. V izbe ju upozornil na kufor plný šiat po bratovi Jánovi, ktorý zahynul počas vojny pri Liptovskom Mikuláši. Nemec pani Margite naznačil, aby sa obliekla do bratovho kabáta a chránila sa tak pred zimou. Gestami jej signalizoval, aby si z domu pobrali, čo sa dá, pretože ho pohltia plamene.

A ešte jeden – úplne absurdný - príklad ľudskosti nemeckého vojaka: počas pochodu na Topoľčany sa skupina Skýcovčanov brodila cez potok. Štrnásťročná Margita by vo vratkých topánočkách nezvládla prejsť rozbahneným lesným terénom. Keď ju uvidel jeden z nemeckých vojakov, zohol sa a nechal dievča, aby mu vyskočilo na chrbát. Takto ju preniesol kus cesty. Druhou vecou je, že Margita si ako pamiatku od nápomocného vojaka odniesla vši...


Pani Margitu ešte ako dievča prenášal na svojich pleciach nemecký vojak.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Zničená železnica

Partizáni sa nejako o zámeroch Nemcov so Skýcovčanmi dozvedeli. A zareagovali jednoducho – železničnú trať pri Topoľčanoch vyhodili do vzduchu. Plánované prevozy niekoľko stoviek dedinčanov do Nemecka sa tak uskutočniť nemohli.

Ako na to reagovali Nemci? „Nijako. Rozpustili nás tam a nakázali nám ísť naspäť do Skýcova. Trvalo nám to dobrý týždeň, kým sme sa vrátili,“ povedal Bartolomej Matejov.

Pri pohľade na miesto, ktoré opúšťali s veľmi stiesneným pocitom, Skýcovčanov zamrazilo.

V dedine neostal kameň na kameni, Nemci ju celú vypálili. Z domov ostali stáť len holé obvodové múry, v niektorých prípadoch ani to nie.

Plameňovému besneniu nemeckých vojsk sa vyhli len kostol, krčma a dom so slamenou strechou. Ľudia tvrdia, že ten dom nechali Nemci stáť na posmech.

Vypálený Skýcov.

REPROFOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Život po inferne

Majetok bol fuč. Skýcovčania mali len to, čo si stihli odniesť v rukách pri pochode smerom na Topoľčany. Ostalo im jediné – holé životy. „Viete, vtedy sme to takto nevnímali. Tí starší možno áno, ale my sme boli ešte len žiaci a nejako sme si neuvedomovali, že všetko mohlo dopadnúť aj horšie,“ hovorí Margita Matejová.

Napriek tomu, že z ich rodnej hrudy ostalo len zhorenisko, obec nevymrela. Naopak, ľudia sa s neuveriteľným odhodlaním pustili do jej obnovy. „Postupne prichádzali ľudia a murári tu boli zo všetkých strán, všade sa robilo,“ hovorí Cyril Matejov, jeden z trojice ešte žijúcich partizánov zo Skýcova, čo bojovali so zbraňou v ruke.

„Až sa to hanbím povedať, ako sme vtedy žili. Po žobraní sme chodili po susedných dedinách – ináč sa nedalo. Spávali sme v maštaliach medzi dobytkom,“ hovorí pani Margita. „Vyše roka trvalo, kým sme sa ako-tak spamätali, bola to bieda. Brali sme si pôžičky a boli tu aj vápenné pece – pálilo sa vápno a predávalo sa, buď za zbožie, alebo za peniaze,“ dodáva manžel pani Margity Bartolomej.

Toto ostalo zo Skýcova po pustošení Nemcov.

REPROFOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Zabúdanie

Pamätníci tvrdia, že historické udalosti len pramálo zaujímajú dnešných mladých. Ako povedal Cyril Matejov, neveril, že desivé udalosti prežije. K partizánom sa pridal preto, lebo veril, že národ sa bude mať lepšie. A na túto obetu staršej generácie by podľa pamätníkov nemali zabúdať ani ich potomkovia.

Cyril Matejov.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  5. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  8. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  9. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  10. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  1. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Noerr advised on WebSupport deal
  5. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  6. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  7. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  8. eKasa prichádza na Slovensko
  9. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  10. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 15 823
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 14 039
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 394
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 7 664
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 772
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 610
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 794
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 3 063
  10. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu 2 549

Hlavné správy z MY Nitra

V nitrianskej nemocnici hospitalizovali už šestnásť ľudí s chrípkou

Od piatka sú zakázané návštevy na viacerých klinikách a oddeleniach.

Viete to rozlíšiť?

Mládežnícky reprezentant bude hrať piatu ligu

V piatej lige Juh sa na jar bude pohybovať futbalista s interesantným životopisom.

András Lénárt v drese MOL Vidi.

Vrábľania môžu cez internet nahlasovať výtlky na cestách

Radnica požiadala aj tento rok obyvateľov, aby sa zapojili do monitorovania stavu komunikácií.

Ilustračné foto.

Rok od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bude v Nitre tichý pochod

Začne sa 21. februára o osemnástej pred budovou Filozofickej fakulty UKF, na ktorej Ján aj Martina študovali.

Ján Kuciak.

Bubeníci z Campany Batucady pozývajú do fašiangového sprievodu

Latino bubeníci záujemcom 2. marca zadarmo požičajú nástroje.

Campana Batucada je súčasťou fašiangového sprievodu v Nitre už vyše 10 rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara dala najväčšej priehrade meno i symbol

Ako minca má dve strany, tak ich má aj Liptovská Mara.

Móda v kaštieli: Predviedli spoločenské a svadobné šaty (+FOTO)

Módna prehliadka opäť pritiahla návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Mäsopriemyslu na Turci uškodili aj pojazdné predajne z Poľska

Dotáciami sa všetko kriví, hovorí Zlatica Holubová.

Vybrali SME

Už ste čítali?