Staré divadlo deťom ukázalo, že okrem Pána prsteňov či Harryho Pottera existujú aj knihy Julesa Vernea.
NITRA. Klasická verneovka sa stala predlohou novej premiéry Starého divadla Karola Spišáka, ktorá dalo bodku za sezónou. Pod názvom Deti kapitána Granta sa herci SDKS predstavili vo verejných generálkach a premiérach, nechýbala ani tradičná dopoludňajšia detská premiéra.
V predstavení hrajú Rudo Kratochvíl, Roman Valkovič, Katka Petrusová, Miloš Kusenda a Ján Hrmo. Ten je rozprávačom deja i samotným kapitánom Grantom.
Išli na istotu
Úpravy knižnej predlohy sa chopili režisér Kamil Žiška a dramaturgička Veronika Gabčíková. „S predstavením Deti kapitána Granta sme išli na istou, lebo Jules Verne je populárnym presne vo vekovej kategórii, ktorej je hra určená, už dve stovky rokov. Žiška pri naštudovaní „nešiel“ len čisto po dejovej línii, ale nechal sa aj uniesť fantáziou a vytvoril akúsi javiskovú báseň,“ hovorí Gabčíková.
Podľa jej slov tohtoročnú sezónu v SDKS venovali rehabilitácii tzv. pokleslých žánrov. Verneho sci-fi sa dodnes sa dodnes chápe ako keby ľahká zábavná literatúra, to isté aj Sherlock Holmes, ktorého SDKS odpremiérovalo v polovici tejto sezóny.
Funguje 200 rokov
„Na druhej strane táto „druhoradá literatúra“ prežila 200 rokov a počas nich sa k nej ľudia v určitých etapách vždy vracajú. Teda asi na nej niečo bude. My hľadáme práve odpoveď na to, čo v nej je a prečo bol pre generáciu dnešných 40-tnikov Verne zásadný. V našej dobe snáď neexistovalo dieťa, ktoré by Verneho nečítalo. To isté sa dialo s mayovkami či Doylovými knihami,“ vysvetlila dramaturgička.
Prostredníctvom nového predstavenia chcú deti vrátiť k čítaniu aj takéhoto druhu literatúry. Dnes najmä vďaka filmovým spracovaniam deti „frčia“ na sci-fi a fantasy literatúre. Pokúšajú sa ňou uniknúť z hektiky tohto sveta do snového života, ktorý nie je stroho racionálny a v ktorom má dobro šancu vyhrať nad zlom.
„Deťom chceme ukázať, že okrem Pána prsteňov či Harryho Pottera existujú aj knihy Julesa Vernea, ktorý je vlastne zakladateľom tohto žánru. Že veci, ktoré on v knihách pred 200 rokmi opísal, dnes deti bežne používajú.“
Čítanie je najslobodnejšie
Zdramatizovať dnes Verneho predlohy nie je podľa Gabčíkovej až také objavné. „Keď si zoberieme plejádu filmov či javiskových adaptácií, vidíme, že Verne sa vždy znova vracia na javisko, pretože on je dramatický, divadelný a fantaskný. Možno deti o generáciu mladšie ako súčasné neskôr siahnu po Vernem aj preto, lebo vznikne veľkofilm, na ktorom „pôjdu“,“ hodnotí Gabčíková.
Hoci sa v súčasnosti paušálne zvykne tvrdiť, že dnes deti nečítajú, dramaturgička si to nemyslí. „Ani my sme voľakedy nečítali, čo nás nebavilo. Ale je možno hrozné, čo teraz poviem: keby sa detí v jednej školskej triede spýtali, kto čítal Harryho Pottera, tak trištvrtina z nich sa prizná, že prelúskala všetky diely. To znamená, že to asi s tým čítaním detí tak zlé nebude,“ hovorí Gabčíková.
„Iste, čítanie týchto kníh podporuje masívna reklama. Ale práve preto my deťom ponúkame vizuálnu verziu knihy, aby sme ich zaujali a tak trochu navnadili na čítanie takéhoto druhu literatúry.“
Na prvý dotyk s knihami potrebujú niečo, čo ich nebude nudiť, čo ich vtiahne do čítania a potom s radosťou siahnu po ďalších knižkách. Neskôr možno zvyšovať latku náročnosti.
„Verneho si veľmi vážim. Má lepšie aj horšie veci. Za 25 rokov napísal 60 románov, čo je neskutočný výkon. Jeho najlepšie diela sú naozaj kvalitné a Deti kapitána Granta k nim určite patria,“ hodnotí dramaturgička. „Ani film, ani divadlo však nie sú natoľko magické a slobodné druhy umenia ako literatúra. Keď človek číta, v hlave sa mu vytvára jeho vlastný obraz deja, zapája svoju vlastnú fantáziu a svoje ja. Literatúru teda chápem ako najslobodnejší druh umenia v kontexe jeho vnímania.“
