Stavanie májov sprevádzajú vystúpenia folklórnych súborov. Tradičné stavanie mája dnes odštartovali za účasti premiéra Roberta Fica v Topoľčanoch. Máj ozdobený pestrými stužkami bude zdobiť námestie Milana Rastislava Štefánika. Samotné krajské mesto Nitra bude mať máje až tri. Jeden bude stáť od pondelka 30. apríla v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu. V skanzene si návštevníci počas podujatia Staviame my máje budú môcť prezrieť expozície ľudovej školy, hospodársky dvor so zvieratkami či absolvovať jazdu parným vlakom Nitrianskej poľnej železnice. Vlastný máj budú mať študenti obidvoch nitrianskych univerzít. Postavia si ho na pešej zóne v rámci Nitrianskych univerzitných dní. S programom detí z materských a základných škôl bude spojené stavanie a zdobenie mája 3. mája pred Domom Matice slovenskej.
Na rozdiel od miest v obciach vyrastajú máje nielen na verejných priestranstvách, najčastejšie pred obecným úradom či na námestiach, ale aj pred rodinnými domami. Už tradične na južnom Slovensku stavajú máje mládenci pred domom dievčaťa, ktoré v tom roku dosiahlo plnoletosť. Súčasťou stavania mája je aj obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie mládencov.
Máje, pôvodne mladé stromčeky, boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. Máje sa rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami či farebnými papiermi. Pôvodný význam stavania májov postupne zanikal. V súčasnosti v závislosti od regiónu nadobudlo stavanie májov tri základné významy. V prvom prípade stavia máj mládenec tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádza. V druhom sú máje spoločným darom chlapcov všetkým dospelým dievčatám obce. V treťom prípade dostáva máj každé dievča, no ak má priateľa, je jej máj iný ako máje určené pre nezadané dievčatá.
