Keď sme sa so Seydoubom Soumahom rozprávali po prvýkrát, na Slovensku bol iba pár dní a sám bol zvedavý, ako sa v Nitre osvedčí. Po jedenástich ligových zápasoch sa ukázalo, že zo strany vedenia nitrianskeho klubu bolo angažovanie juhoafrického stredopoliara, podobne ako v prípade N’Tuliho, dobrým krokom.
Lopty sa snaží aj rozdávať
Počas svojho pôsobenia pod Zoborom strelil Soumah dva góly, na konto si tiež pripísal štyri gólové prihrávky. Bilancia to nie je prehnane oslnivá, ale keď k tomu pripočítame ochotu behať, hrať a zlepšovať sa (všetko je to na ihrisku aj vidieť), nemá sa nitriansky futbal v tomto prípade na čo sťažovať. „Snažím sa hrať svoju hru tak, aby z toho mali úžitok spoluhráči, aby boli aj tréneri spokojní a samozrejme pre divákov. So spoluhráčmi si na trávniku rozumieme, veľmi to pomáha, keď vás na ihrisku podporia. Dostávam lopty a snažím sa ich aj rozdávať, o tom to je,“ hovorí na margo svojich výkonov 20-ročný záložník. „Som rád, že sa mi zatiaľ darí. Futbal ma baví a chcem sa aj naďalej zlepšovať každým zápasom,“ potvrdzuje chuť na sebe pracovať „Suma“, ktorý pôsobil v akadémii Ajaxu Amsterdam v Kapskom Meste. Odtiaľ sa viacerí talentovaní futbalisti dostali do slávneho veľkoklubu a otvorili sa im dvere do najkvalitnejších súťaží. Za všetkých spomenieme Stevena Pienaara, ktorý hrá momentálne v Evertone. Preto je namieste otázka, či angažmán v Nitre nie je zo Soumahovho pohľadu krokom späť. „Juhoafrickí futbalisti nemajú príliš veľké perspektívy dostať sa niekam do zahraničia. Preto si šancu, ktorú som dostal, naozaj vážim a vôbec ju nevnímam ako krok späť, práve naopak,“ vysvetľuje a dopĺňa: „Hrám futbal v Európe, to je dôležité, ak sa mi bude dariť, budem sa zlepšovať, je možné, že sa objavia nové možnosti, nové ponuky.“
Hlavne, že hráva
Pri poslednom rozhovore, v čase, keď tu bol Soumah iba niekoľko dní, padla aj otázka porovnania futbalu v Južnej Afrike a na Slovensku. Vzrastom útly futbalista vtedy ešte nemal veľmi čo porovnávať, teraz je ale situácia iná. „Rozdiely medzi futbalom u nás doma a na Slovensku určite sú. V Južnej Afrike sa hrá viac po zemi, možno o niečo kombinačnejšie, len veľmi málo tímov hrá na dlhé lopty. Na Slovensku je to viac aj o kondícii, fyzickej stránke,“ zamýšľa sa. „Pravdupovediac, už ani neporovnávam, nič to nerieši. Spočiatku mi chvíľu trvalo, kým som si zvykol, ale teraz je to v pohode. Dôležité je, že hrávam,“ pokračuje Soumah, ktorý je ubytovaný priamo na štadióne a podľa jeho slov mu to zatiaľ tak vyhovuje. „Ešte stále po slovensky veľmi neviem, takže takto je to jednoduchšie,“ hovorí. Jeho rodným jazykom je francúzština, v Kapskom Meste sa naučil po anglicky.
Reprezentácia láka
Snom každého futbalistu je reprezentovať krajinu. Soumah sa v tomto od väčšiny nelíši. Vo futbalovej akadémii, už v Južnej Afrike, dokonca dostal ako mládežník pozvánku do reprezentácie JAR, ale odmietol. „Bol som neskúsený, možno som sa v tomto unáhlil,“ zamýšľa sa. „Jednoducho som to ale cítil tak, preto som sa rozhodol odmietnuť. Mojím snom vždy bolo reprezentovať Guineu, svoju krajinu, nie Južnú Afriku,“ vysvetľuje Soumah, pochádzajúci z deviatich súrodencov, pričom on je najmladší. S rodinou je v kontakte každý deň prostredníctvom internetu či telefónu. „Keď som o tom neskôr hovoril bratovi, vyčítal mi, prečo som tú ponuku odmietol,“ uzatvára Seydouba Soumah, ktorému najväčšie problémy u nás robí zatiaľ slovenčina.
