Výstavu približujúcu historické fakty o holokauste presunuli zo Šale do Bratislavy.
ŠAĽA. Na železničnej stanici v Šali bol minulý týždeň odstavený vagón zo 40. rokov. Taký istý sa pred 2. svetovou vojnou používal na prevážanie dobytka, počas nej slúžil na deportácie Židov do koncentračných táborov.
V súčasnosti bol základom putovnej výstavy, ktorá mala študentom bližšie ozrejmiť aj túto temnú stránku histórie - holokaust. Od tohto týždňa je výstava v Bratislave, o rok by mala byť v Košiciach.
Stopy vo vagóne
Putovnú výstavu Vagón zorganizovala maďarská nadácia Pochod živých. Vznikla už v roku 2007 na podnet muzeálnej pedagogičky Ilony Novák. Odvtedy ju v 50 mestách v Maďarsku videlo viac ako 90-tisíc ľudí. Čiernobiele fotografie, vojenské uniformy a kufre pochádzajú z Maďarského národného múzea a Múzea holokaustu. Boli nainštalované vo vozni pre dobytok, aké nacisti počas 2. svetovej vojny používali na transport židov do Osvienčimu. V jednom vagóne vraj prepravili 80 až 90 ľudí. Zakreslené stopy v ňom znázornili, ako tesne stáli vedľa seba počas cesty, ktorú mnohí ani neprežili.
„Výstava je určená pre mládež. Aby hodiny dejepisu boli trošku zaujímavejšie, aby sme študentom vedeli trošku priblížiť hrôzy, tie strašidelné veci, ktoré sa stali v tom období. Veľmi veľa sa učí o histórii starého Ríma, o Grécku, o francúzskej revolúcii a málo sa učíme o veciach, ktoré sa udiali na tomto území,“ povedala Magda Vadászová, dobrovoľníčka nadácie Pochod živých.
Mengele triedil
V máji 1944 sústredili nacisti 850 židov do šalianskeho geta. Začiatkom júna ich presunuli do Nových Zámkov, odtiaľ ich previezli do koncentračných táborov. Tomáš Lang, v súčasnosti predseda Židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch, sa transportu smrti vyhol, ako hovorí „vďaka neuveriteľnej náhode“. V tom čase ležal ako 4-ročný v nemocnici so šarlachom. Žandári, ktorí zberali židov, vraj nemali odvahu do zariadenia vojsť potom, čo personál vypísal na dvere: Nákazlivá choroba, nevstupovať.
„Deti, ktoré sa dostali na rampu v Auschwitzi, oddeľovali väzni. Tým, ktoré mali menej ako 15 rokov, ale vyzerali staršie, poradili, aby hovorili 15. Až keď predstúpili pred SS-áckeho doktora Mengeleho, ktorý robil triedenie, si uvedomili prečo,“ povedal Tomáš Lang. Počas obdobia druhej svetovej vojny stratil asi 17 členov rodiny. Jeho otec sa z armády, do ktorej narukoval, už nevrátil, mamička pravdepodobne zahynula v ženskom koncentračnom tábore Ra-vensbrück, 90 kilometrov od Berlína.
„Som generácia, ktorá nepoznala nielen starých rodičov, ktorí znamenajú istotu, bezpečnosť, ale ani rodičov. Predstavte si, akú stopu toto zachová v duši človeka, ktorý od svojich štyroch rokov vyrastá vo vedomí, že prežíva iba vďaka dobrým ľuďom.“
Antisemitizmus by mala tlmiť osveta
Tomáš Lang spracoval publikáciu o osude novozámockých židov, napísal tiež knihu o holokauste na južnom Slovensku. Takzvaný salónny antisemitizmus podľa jeho slov existuje aj dnes. Lang je skeptický v tom, že predpojatosť voči židom, ktorá je v niektorých hlboko zakorenená, sa podarí niekedy odstrániť. Tlmiť by ju mala osveta a učenie mladých k tolerancii.
„Kdekto vám povie: To je veľmi poriadny človek, škoda, že je žid. Zažil som to v prvom ročníku, keď ma spolužiaci zbili preto, že židia zavraždili Ježiša. Ale k antisemitizmu netreba mať ani židov, Poľsko je 30-miliónový štát, v ktorom žije iba okolo 3-tisíc židov. Napriek tomu podľa prieskumu verejnej mienky 60% obyvateľstva je presvedčených, že židia majú v Poľsku príliš veľký vplyv."
Tomáš Lang. FOTO: LEA TÓTHOVÁ
FOTO: (LAZ)
