Vlasta Hochelová už dlhšie zvažuje napísať román, Jitka Rožňová chce zas vydať knihu Z literárnej kuchyne s najobľúbenejšími receptami slovenských spisovateľov.
NITRA. Autorská prezentácia nedávno vydaných zbierok básní Vlasty Hochelovej a Jitky Rožňovej prilákali do tvorivého ateliéru UKF množstvo priaznivcov poézie.
V intímnom prostredí zazneli viaceré z básní, ktoré sú súčasťou kníh poézie oboch autoriek. Vlasta Hochelová a Jitka Rožňová preukázali, že ich kreativita sa nesústreďuje iba na rovinu žurnalistickú, ale i lyrickú.
Básne dopĺňali vtipné slová literárneho kritika a pedagóga Igora Hochela. Výber z viacerých básní autorky čítali za hudobného sprievodu ich hosťa – gitaristu a pedagóga Jaroslava Ryzeka.
Nové básnické zbierky
Dielo Vlasty Hochelovej Po lakte v popole (2011) je jej druhým básnickým počinom. V roku 2008 jej vyšla debutová zbierka básní s názvom Sen o nespavosti. Okrem nej vydáva i odbornú žurnalistickú literatúru. K nej patrí Slovník novinárskej teórie a praxe (2001) a Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo (2011).
Jitka Rožňová vydala Predstavy milovania v roku 2010 a básnickú zbierku Zhasínanie svetiel/Lámpaoltás. Obe jej diela sú bilingválne spracované. Autorky sa však nevenujú len knižnej tvorbe - Vlasta Hochelová ako novinárka publikovala množstvo novinárskych príspevkov v tlači, vyšli jej poviedky i rozprávky v časopisoch, literárnych periodikách a v Slovenskom rozhlase. Jitka Rožňová je prekladateľkou a redaktorkou časopisu Revue aktuálnej kultúry RAK. Z maďarského jazyka preložila doteraz už 25 prozaických a básnických titulov. Je aj držiteľkou Prémie Literárneho fondu za rok 2007 v kategórii spoločenských vied.
Nehanbiť sa za pocity
Podľa autoriek impulzom k ich tvorbe sú často duševné rozladenie, medziľudské vzťahy, rodina, priateľstvo, ale aj potreba reflexie stavu spoločnosti. Rovnako nepopierajú, že sú inšpirované dielami svojich obľúbených básnikov a prozaikov Jana Skácela, Mily Haugovej, Ady Endrého, Wislawy Szimborskej a iných. Nemajú bližšie špecifikovanú cieľovú skupinu čitateľov, no akákoľvek pozitívna spätná odozva ich poteší.
Obe začali písať veľmi skoro. Jitka Rožňová tvorila už na základnej škole. Svoje básne posielala do literárnej súťaže Literárny a výtvarný Trenčín. Vlasta Hochelová začala v mladosti spolupracovať s rôznymi periodikami, napr. s časopisom Dievča, kde jej básne hodnotil známy spisovateľ Daniel Hevier. Ešte v časoch štúdia na gymnáziu vyhrala literárnu súťaž bratislavského Apropo-klubu.
V súčasnosti už ako skúsená pedagogička a poetka tvrdí: „Je dôležité sa uvoľniť. Položiť prvé slová na papier a rozbehnúť sa“. Podobný recept k písaniu ponúka i svojim študentom na prednáškach autorskej tvorby. „Keď sa to človek naučí, neskôr dokáže so slovami aj šetriť a zmysluplne narábať.“
Jitka Rožňová na margo spisovateľských ambícií povedala: „Často si všímam, akoby sa ľudia hanbili, keď tvoria básne alebo prózu. Chcela by som všetkých vyzvať, aby tvorili, aby si písali všetky myšlienky, ktoré ich napadnú... Aj keď si to prečíta len niekoľko ľudí v ich okruhu, priateľov či známych, určite to má zmysel.“
Vlasta Hochelová už dlhšie zvažuje napísať román. Jitka Rožňová sa mieni opäť venovať tvorbe iného typu. Nebude to už poézia, ale publikácia o mladých umelcoch, ktorí sú u nás v úzadí. Neskôr chce vydať knihu Z literárnej kuchyne s najobľúbenejšími receptami slovenských spisovateľov. Takto ukáže ich osobnosti z iného uhla pohľadu.
Autor: Dušan Janek
