MALÝ CETÍN. Prekládku živočíšneho odpadu v dedine nechcú. Pod petíciu sa podpísalo 2 560 ľudí z obcí Malý Cetín, Veľký Cetín, Čechynce, Golianovo, Paňa, Veľký Lapáš a Vinodol. Zaslali ju na ministerstvo životného prostredia, na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, hygienu a obvodný úrad životného prostredia.
Spoločnosť Asanácia chce prekladisko živočíšneho odpadu prevádzkovať vo svojom areáli na začiatku Malého Cetína. V minulosti tu bola sušiareň papriky. Starosta povedal, že obec nevydá súhlasné rozhodnutie.
Majú obavy
„Asi 200 metrov vzdušnou čiarou od areálu, kde má byť prekladisko, je naplánovaná individuálna bytová výstavba, je tam 100-110 stavebných pozemkov. No záujem o výstavbu klesol v poslednom období o 80-90 percent,“ povedal Leonidas Charizopulos, starosta Malého Cetína.
Ľudí podľa neho odrádza práve plánované prekladisko živočíšneho odpadu. Ceny pozemkov klesajú.
„Nebude tu žiadna živočíšna výroba. Autá dovezú živočíšne produkty, naložia sa do uzavretého kontajnera a okamžite sa odvezú preč,“ povedal na stretnutí s občanmi Ladislav Frištyk, konateľ Asanácie.
„V Pohraniciach ste zástupcom starostu, prečo ste tam neurobili prekládku?“ reagoval Ľuboš Kolárik, golianovský starosta. „V Pohraniciach nie je miesto,“ odpovedal Frištyk.
Nahnevaným starostom povedal, že ich ako predstaviteľ samosprávy chápe. Ako konateľ firmy napriek nesúhlasu obyvateľov trvá na prekládke.
Starosta ukazuje, kde sa nachádza bývalá sušiareň papriky. Na vyšrafovanom území sú stavebné pozemky.
Krv na ceste
„Vy neviete, čo nechcete,“ povedal ľuďom pracovník firmy Asanácia. Argumentoval napríklad aj tým, že vozidlá, ktoré prevážajú živočíšny odpad, sú uzatvorené. Na druhej strane nepoprel, že pri nich cítiť zápach: „Je to biologický odpad.“
„Keď auto môže prejsť cez mesto, môže aj cez dedinu, jazdíme aj po Bratislave. Naším cieľom je od Čiernej nad Tisou po Bratislavu previezť vedľajší živočíšny produkt na spracovanie do Žiliny. Hľadáme optimálne zvozové trasy,“ poznamenal pracovník Asanácie.
Starosta Golianova ale poukázal na skúsenosť z vlastnej dediny spred niekoľkých rokov: „Prevážali krv do kafilérie, v kopci sa vyliala z auta. Spláchli to do potoka a studní, zlyhal ľudský faktor.“
„Kontajnery sú uzavreté, vodotesné. To už nie sú Avie, na ktorých sa otvárali vzadu dvere, dnes to neexistuje. Dôjdite si pozrieť náš areál,“ vyzval Ladislav Frištyk.
Zľava starosta Čechyniec, starosta Malého Cetína a konateľ Asanácie. Foto: (mh)
Mimo obce
„Vždy môže zlyhať ľudský faktor a môže dôjsť k úniku živočíšneho odpadu. Jednoznačne to znepríjemní život a bývanie občanov. Jednoducho to tu nechceme mať za žiadnych okolností. Aj o jadrových elektrárňach sa hovorilo, že sú stopercentne bezpečné a sme svedkami, že nie sú,“ konštatoval Vendelín Száraz, starosta Čechyniec.
Štefan Lužbeťák, starosta Veľkého Cetína, pochádza z Horných Krškán v Nitre, kde bola kafiléria a neskôr prekládka živočíšneho odpadu.
„Viem, o čo ide. Takáto prevádzka by mala byť aspoň 5 km od okraja obce a nie v obci,“ poznamenal. Neverí, že sa kontajnery obratom zaplnia odpadom a pošlú ich preč. „Budú to možno týždeň napĺňať,“ obáva sa.
„My sme dedinčania, máme tu studne, svoje živobytie, bojíme sa kontaminácie. Oni tu nebývajú ani jeden, my si hájime len svoje záujmy,“ poznamenal Pavel Javorčík, predseda petičného výboru.
Starosta: Súhlas nedáme
„Určite nevydáme súhlasné rozhodnutie na takúto prevádzku. Ľudia sú ochotní urobiť aj živú reťaz, aby im zabránili dovážať do dediny živočíšny odpad,“ vyhlásil starosta Malého Cetína.
Živočíšny odpad z regiónu pôvodne vozili do kafilérie v nitrianskych Krškanoch, ktorá patrila N-Adove. Po skončení jej prevádzky fungovalo v areáli prekladisko.
Prednosta nitrianskej radnice Igor Kršiak nám povedal, že živočíšny odpad už v Krškanoch N-Adova neprekladá, údajne ho vozí priamo do kafilérie v Žiline. Konateľ Asanácie to odmietol komentovať.
Ľudia trvajú na tom, že prekládku ncehcú. Foto: (mh)
Boli spoločníkmi
Frištyk nechcel odpovedať ani na otázku, aký je vzťah medzi N-Adovou a Asanáciou.
Podľa obchodného registra sa Asanácia do 30. apríla 2008 volala VAS-Adova a spoločníkmi v nej boli aj Eugen Árvay a Ladislav Frištyk. Konateľom nitrianskej N-Adovy je Eugen Árvay.
Spoločníkom v N-Adove bol do roku 2005 aj brat súčasného ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka.
Živočíšny odpad namiesto stavebného materiálu
Pôvodne chcela prekládku v Malom Cetíne prevádzkovať N-Adova, majiteľ bývalej nitrianskej kafilérie. Keď v roku 2010 nezískala súhlas od poslancov, nehnuteľnosť predala Asanácii. Tá prenajala areál firme EnergyTech, ktorá v nej urobila stavebné úpravy. Deklarovala, že tu bude logistické centrum s administratívou a skladom stavebného materiálu, obec preto nemala výhrady.
V marci 2012, mesiac po tom, ako EnergyTech získal od obce kolaudačné rozhodnutie, Asanácia ako majiteľ areálu požiadala o povolenie zmeny užívania stavby. Namiesto stavebného materiálu tu chce prekladať živočíšny odpad.
Nešlo o náhle rozhodnutie, Asanácia totiž už začiatkom septembra 2011 požiadala veterinárov o schválenie prevádzky prekladiska živočíšneho odpadu. Obec o tom nevedela. Asanácia jej svoj zámer oznámila až o pol roka neskôr.
Starostovia poukázali aj na nejasnosti okolo kolaudačného rozhodnutia, ktoré mala Asanácia v decembri 2011 predložiť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Starosta Malého Cetína pritom kolaudačné rozhodnutie na zrekonštruovaný areál bývalej paprikárne podpísal až 22. 2. 2012!
„V prípade, že je na decembrovej verzii „kolaudačného rozhodnutia“ môj podpis a pečiatka obce, boli sfalšované,“ povedal starosta Leonidas Charizopulos.
Konateľ Asanácie odmietol kauzu komentovať. Nie je vraj preukázané, že veterinárom v decembri predložili kolaudačné rozhodnutie.
Paulína Komárová, vedúca kancelárie ústredného riaditeľa ŠVPS, nám pred časom potvrdila, že im „bolo v decembri predložené vystavené kolaudačné rozhodnutie číslo 671 /2011-157-02-Ža s dátumom 29. 12. 2011“.
Starosta Malého Cetína už podal podnet na prokuratúru.
(mh)
Zápach budú mať podľa smeru vetra
Ľudia sú už podľa autorky hodnotiacej správy adaptovaní na činnosť družstva. Myslí si preto, že ani v prekládke živočíšneho dopadu nebudú vidieť hrozbu pre zdravie.
Do Malého Cetína by sa mal zvážať živočíšny odpad z Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Banskobystrického kraja.
Plánovaná kapacita je 16tisíc ton vedľajšieho živočíšneho odpadu za rok, čo vraj predpokladá v areáli pohyb 10 vozidiel denne. Odpad sa má v Malom Cetíne vytriediť a preložiť do veľkotonážnych kontajnerov. Tie potom dopravia do kafilérie pri Žiline.
„Aj napriek manipulácii s vedľajšími živočíšnymi produktmi (VŽP) v uzavretých halách a uzavretých kontajneroch k určitým únikom zapáchajúcich látok najmä v letných mesiacoch môže v lokalite prevádzky prichádzať. Smer prúdenia prevládajúcich vetrov v hodnotenej lokalite je severozápadný, čiže fúka prevažne od obce k prevádzke, a preto by nemalo prísť k negatívnemu vnímaniu zápachu obyvateľmi obce Malý Cetín,“ píše sa v hodnotení dopadov prekládky na zdravie.
Materiál vypracovala pre Asanáciu RNDr. Iveta Drastichová z Bratislavy, je pod ním dátum 13. mája.
Podľa odborníčky „nie je predpoklad“ šírenia ochorení na ľudí, a to ani vzduchom, „pretože s VŽP sa manipuluje v uzavretej hale, kontajnery sú tiež uzavreté a asanačné autá, kontajnery a prijímacia rampa sú po manipulácii s VŽP vyčistené, umyté a vydezinfikované a vzdialenosť od zástavby rodinných domov je 500 m“.
Doktorka prírodných vied hodnotí aj sociologické a psychologické vplyvy prevádzky na obyvateľov. Konštatuje, že „stres z prípadného zápachu prekládky nie je potvrdený, pretože potenciálne zdravotné účinky stresu je obtiažne kvantifikovať“...
V správe sa ďalej píše, že medzi obcou a prekládkou VŽP sa nachádza družstvo, „ktoré je bližšie k zástavbe rodinných domov a tiež je producentom zápachu“. Obyvatelia obce Malý Cetín sú vraj „už adaptovaní na činnosť poľnohospodárskeho družstva, resp. bioplynovej stanice a je predpoklad, že ani v prekládke VŽP nebudú vidieť hrozbu pre zdravie, pokiaľ im budú poskytnuté objektívne a zrozumiteľné informácie o prevádzke“.
Odborníčka dospela k záveru, že súčasné negatívne reakcie na prevádzku „vyplývajú pravdepodobne skôr z nedostatočnej informovanosti obyvateľov“.
Prevádzka bude mať podľa nej aj pozitívny vplyv - na zamestnanosť. Iné pozitívum pre miestnych ľudí sme v správe nenašli. „Po sumarizácii pozitívnych a negatívnych vplyvov sa môže skonštatovať, že v konečnom dôsledku pozitíva prevládajú nad negatívnym vplyvom na zdravie,“ hodnotí autorka.
Za predpokladu, že sa počas prevádzky budú dôsledne dodržiavať všetky schválené technologické postupy, predpisy, odporúčania a požiadavky, prekládka podľa odborníčky nepredstavuje zvýšenie zdravotného rizika pre obyvateľov Malého Cetína.
„Naopak, pozitívny vplyv na zdravie sa môže prejaviť zvýšením zamestnanosti v lokalite,“ tvrdí doktorka prírodných vied.
(mh)
