GALANTA, ŠAĽA. Niektorým pacientom prekáža „zdravotnícka turistika“. Vyhovovalo by im viac, ak by boli ambulancie sústredené na jednom mieste. Názor, že by lekári mali byť skôr pod jednou strechou, ako „rozlezení“ po celom meste, zdieľajú aj niektorí šalianski a galantskí poslanci. Neatraktívne budovy nemocnice v Šali a Galante, ktoré neboli zrekonštruované, však mnohých lekárov odrádzajú.
Zachovanie starostlivosti
Nemocnica sv.Lukáša v Galante má podľa predsedu dozornej rady Gábora Pallyu v súčasnosti všetky ambulancie, ktoré prenajíma neštátnym lekárom, obsadené. Od minulého roka sa do nej presunuli aj lekári z pavilónu detskej poli-kliniky, ktorú odstavili kvôli úsporným opatreniam. Niektorí lekári však odišli do novovytvorených, takzvaných zdravotných stredísk. Jednou z nich bola aj Magdaléna Koslerová.
„Problém bol v tom, že som musela často zaskakovať za primára na ušno-nosno-krčnom, ale pritom som nemala zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre lôžkové oddelenie, mala som iba zmluvu o prenájme priestorov. Keby sa niečo stalo v prípade, keby som nezasiahla, alebo aj zasiahla, mohla som mať problém,“ hovorí lekárka. Už rok pôsobí v budove Areálu zdravia, ktorá kedysi patrila nemocnici, respektíve Trnavskému samosprávnemu kraju. Ten ju odpredal súkromníkovi, ktorý budovu zrekonštruoval. Podmienkou bolo zachovanie zdravotnej starostlivosti.
„Sú tu vyššie nájmy ako v nemocnici, ale aj napriek tomu som tu spokojnejšia, a aj pacienti. Nie sú nervózni z priechodných chodieb a neestetických čakární, v ktorých na nich ťahalo, pretože sa okná nedali zatvoriť. Priestory boli neudržiavané, negustiózne, upratovanie viazlo, na opravy neboli vraj peniaze. Ale prečo by som ja mala dotovať nemocnicu, keď som nikdy nemeškala s platbami za prenájom? Tie prostriedky mohli využiť na rekonštrukciu.“
Za to, aby sa priestory nemocnice zmodernizovali, sú aj súčasní nájomníci. „Začínala som v roku 1979, odvtedy sa k lepšiemu nič nezmenilo, sociálne zariadenia sú v príšernom stave. VÚC by sa mala snažiť vytvoriť lepšie podmienky, aby lekári neodchádzali, a všetko by mohlo byť pod jednou strechou,“ myslí si čeľustná ortopédka Marta Kipsová.
„Nepáči sa mi, že lekári sú po celom meste. Odtiaľto idem teraz do nemocnice na iné vyšetrenia, musím ísť pešo, lebo nemám auto. Je to veľmi nepohodlné hlavne teraz, keď mám barly kvôli nedávnemu zraneniu nohy,“ vraví pani Mária z Čierneho Brodu.
Chcú rozšíriť oddelenie
Na rekonštrukciu však nemocnica nemá podľa Pallyu peniaze. Tie im chýbajú napríklad aj na zamýšľané rozšírenie novorodeneckého oddelenia. Kapacita súčasného nestačí odvtedy, čo zanikla nemocnica v Šali a počet pôrodov sa zvýšil na vyše tisíc ročne.
„Problémom je, že o peniaze prichádzame pre zle postavený zákon, ktorý umožňuje lekárovi požiadať o licenciu na súkromnú prax, aj keď je zamestnaný v štátnej alebo akciovej nemocnici. U nás na gynekológii máme 12 lekárov a všetci okrem primára sú na 0,1- až 0,5-percentnom úväzku. Súkromná sféra nám berie 80 percent peňazí, nákladové veci odoperujú v nemocnici a to, čo sa boduje, urobia v ambulancii,“ dodáva Pallya.
Ponúka na odpredaj
V šalianskej poliklinike je podľa hovorcu predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Stanislava Katrinca voľná 1 ambulancia, v budove detskej polikliniky tiež 1 ambulancia. Ostatní lekári, podobne ako v Galante, pôsobia v zdravotníckych centrách v rôznych častiach mesta.
„Je hrozné, ako to tam vyzerá, nič sa tam neinvestuje. Treba to prerobiť, zmodernizovať, aby každá ambulancia mala svoju toaletu, čakáreň a podobne,“ myslí si chirurg Jozef Grell.
Jeho kolegovi z „fachu“ Gabrielovi Koloszimu neprekážajú nezrekonštruované priestory, v budove zostal hlavne kvôli röntgenu. „Uvítal by som skôr, aby mohla mať každá ambulancia vlastný vodomer a elektromer. Teraz platíme nájom za meter štvorcový a nie je to vyvážené,“ vraví chirurg.
Samosprávny kraj nemocnicu v súčasnosti ponúka na predaj po častiach. Zaujímalo nás, či budú môcť lekári ostať naďalej v priestoroch budovy aj po zmene vlastníka. Pri predaji logického celku číslo 6 - budovy nemocnice s poliklinikou s pozemkami - je však podľa hovorcu NSK stanovená podmienka. „Povinnosťou kupujúceho bude zachovať súčasný stav využívania nehnuteľností, ktoré slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zmluvy lekárov sú na dobu určitú so 6-mesačnou výpoveďou,“ upresňuje Katrinec.
Nájomná zmluva
Za súčasný stav bývalej šalianskej nemocnice nesie zodpovednosť podľa primátora Martina Alföldiho Nitriansky samosprávny kraj. Nemocnica sa stala jeho majetkom od roku 2003. Od roku 2005 prešla pod neziskovú organizáciu Forlife, ktorá ju prevádzkovala takmer 5 rokov.
„Už v roku 2005 sme žiadali župana o prehodnotenie uznesenia o prenajatí nemocnice komárňanskou nemocnicou, postavilo sa proti tomu aj 15-tisíc Šaľanov, ktorí podpísali petíciu. V roku 2008 som upozornil lekára samosprávneho kraja, že Forlife porušuje podmienky nájomnej zmluvy, keďže pozastavil činnosť piatich oddelení a viac to už nebola všeobecná nemocnica,“ hovorí Alföldi.
Zasadzoval sa aj o to, aby majetok prešiel pod právnickú osobu zriadenú samosprávnym krajom potom, čo Forlife oznámil, že k 30. septembru 2010 končí. VÚC návrh neakceptoval. Podľa jeho vtedajšieho vyjadrenia by šalianska nemocnica zaťažovala neziskovú organizáciu, ktorá spravuje nemocnice v Topoľčanoch a Leviciach. Dlhy šalianskej nemocnice sa vtedy vyšplhali až na 1,2 milióna eur. „Zachovalo by sa minimálne oddelenie dlhodobo chorých, ktoré mohlo zastrešiť aj napríklad pacientov z Nitry, kde kapacita v určitom období nepostačuje.“
