JEDĽOVÉ KOSTOĽANY. Vtedy sa stretnú gajdoši zo všetkých regiónov Slovenska i zo zahraničia. "Podľa starého zvyku prejdú cez celú obec a všetky štále od domu k domu," uviedol starosta Dušan Kazimír. Pri zrode Gajdošských fašiangov stál v roku 1987 rod Garajovcov z Veľkej Lehoty, ktorý je gajdovaním známy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Trojdňové podujatie spája tri obce, Malú Lehotu, Veľkú Lehotu a Jedľové Kostoľany. Podľa katolíckeho kalendára sa začína každoročne posledný piatok pred Popolcovou stredou a vrcholí fašiangovou zábavou. V tomto roku sa podujatie rozšírilo aj na obce Žitavany, Machulince a Topoľčianky. Vďaka Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a dostať gajdošstvo do povedomia ľudí.
Jedľové Kostoľany spolu s Veľkou a Malou Lehotou boli v regióne považované za kolísku gajdošov. Obec bývala v gajdošoch sebestačná, mnohí z nich chodili gajdovať aj do okolitých obcí. Výroba gájd a muzicírovanie sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Podľa Milana Povodu, ktorý spracoval dejiny Jedľových Kostolian, bol najstarším gajdošom, ktorý zostal v pamäti ľudu, "starý Modošský". Žil pred rokom 1850. Známym bol aj gajdoš Halabrín, ktorý sa priatelil s básnikom Jankom Kráľom počas jeho života v Zlatých Moravciach v rokoch 1862 až 1876. Hrávali spolu pri častých návštevách básnika v Jedľových Kostoľanoch. Halabrín gajdoval, Janko Kráľ hral na drumble. Po Jozefovi Barancovi, prezývanom "Tutuliak", je dokonca pomenovaný typ gájd z kostolianskeho regiónu. Z ľudových zábav gajdy postupne vytlačili najmä heligónky, ktoré sa začali objavovať v obci v priebehu prvej Československej republiky, no hlavne za slovenského štátu. Gajdoši však patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým inštrumentalistom. Pre hudobnú zložitosť a náročnosť hry na gajdy sú práve gajdoši považovaní za najlepších muzikantov.
