Rodáka z Nitry môže o účasť na olympiáde obrať už len choroba alebo zranenie. Ak bude zdravý, 11. augusta sa postaví na štart chodeckých pretekov na 50 kilometrov. To však bude až vyvrcholenie celého jeho úsilia, ktorému predchádza dlhá a náročná príprava. V týchto dňoch začína jej záverečná časť. „To najťažšie nás ešte len čaká. Od pondelka sme dva týždne na sústredení na Štrbskom Plese. Po návrate sa doma dlho neohrejeme, zastavíme sa tu na päť dní a pokračujeme tromi týždňami vo švajčiarskom St. Moritzi v nadmorskej výške 1800 metrov nad morom,“ priblížil svoj tréning Tóth, ktorý nemá od hier prílišné očakávania. „Úspechom bude každé jednociferné umiestnenie. Samozrejme, spravím všetko, aby to bolo čo najvyššie. Konkurencia je ale tak vyrovnaná, že konkrétnejšie sa to odhadnúť nedá. O medaile nesnívam, ale kto by ju nechcel?“ vysvetlil s úsmevom a dodal, že na nervozitu je ešte skoro. „Teraz je dôležité sa koncentrovať na prípravu, na všetko s tým súvisiace, aby sa nám vyhli zranenia a forma gradovala. Nejaká drobná nervozita alebo skôr očakávanie určite pred štartom bude, ale to k tomu patrí. Nie som ale typ, ktorý by nejako stresoval,“ povedal Tóth.
Chodec už skúsenosti s ostrovnou klímou má. V roku 2007 sa zúčastnil Európskeho pohára v Leamingtone. Aj keď mu vtedy preteky veľmi nevyšli, unáhlené závery z toho nevyvodzuje. Ako povedal, podnebie aj časové pásmo by mu malo vyhovovať.
Tóth sa tento rok zúčastnil štyroch podujatí. Aj výsledky z nich prinášajú nádej na dobré olympijské umiestnenie. V marci skončil v Dudinciach s časom 1:20:42 na prvom mieste, v apríli v portugalskom Rio Maior svoj úspech zopakoval s časom 1:20:25 a prvé miesto si tiež v apríli „vychodil“ v českých Poděbradoch. Poslednými pretekmi, kde sa pred OH predstavil, boli sobotňajšie majstrovstvá Slovenska na 20 km v Borskom Mikuláši, kde Tóth zvíťazil už po siedmykrát.
Olympionik Nábrežia mládeže
Matej Tóth začínal svoju atletickú kariéru na ZŠ Nábrežie mládeže v Nitre. Jeho prvým chodeckým trénerom bol Peter Mečiar, s ktorým spolupracoval počas celého svojho mládežníckeho pôsobenia a ktorý mu pomohol sa vypracovať medzi svetovú špičku. V roku, keď spolu ukončili spoluprácu, bol tretí vo svetových tabuľkách na 10 km, zašiel dva slovenské rekordy. Po odchode do Dukly Banská Bystrica začal spolupracovať s trénerom Jurajom Benčíkom, ktorý ho vedie dodnes. (DT)
