Rodák z Brna začal v Olomouci aj letnú prípravu na suchu, no už vtedy sa špekulovalo o jeho možnom odchode. Ten sa nakoniec zrodil. „Zdalo sa mi, že osem rokov bolo pomerne dosť a hlavne mi fungovanie v Olomouci po hokejovej stránke nedávalo, čo som chcel. Radosť z hokeja by v 28 rokoch nemala odchádzať, ale práve naopak. Takže to bol hlavný dôvod, nájsť si novú motiváciu,“ začal o zmene dresu brankár.
Hokejový život ho nakoniec priviedol do Nitry, kde vytvorí tandem s mladým Šimbochom. Hlavným dôvodom bol záujem trénera a ďalším je extraliga. „Nemá zmysel to nejako extra rozoberať a nechcem porovnávať súťaže. Keď sa hrá najvyššia súťaž kdekoľvek, je to vždy lepšie ako nižšie súťaže. Jednoducho som chcel spraviť ďalší krok v kariére, pretože česká prvá liga nie je taká kvalitná ako slovenská extraliga,“ vysvetlil Žigárdy.
Aj keď zmluvu ešte podpísanú nemá, s klubom je už dohodnutý na ročnom pôsobení. Neodradili ho ani výsledky Nitranov za posledné dva roky, pričom podobnú sezónu, ako bola tá minulá, si fanúšikovia snáď ani nepamätajú. „Ani nie. V podobnej situácii sme sa ocitli aj v Olomouci, keď sme skončili štrnásti zo štrnástich. Sezóna sa jednoducho nepodarila. Nitre chýbalo minulý rok iba zopár bodov a odohrala nešťastné zápasy s Martinom. Každá sezóna je ale iná, navyše prišiel nový tréner a ten určite nemá ambície skončiť na dne. V poslednej dobe som stále hral o špicu a ani teraz by som na tom nechcel nič meniť,“ naznačil svoje ambície Žigárdy, ktorý je pod Zoborom o niečo dlhšie ako dva týždne a doma nechal manželku so synom.
Káder sa tiež podľa neho od toho olomouckého veľmi nelíši. Rovnako ako na Hanej, aj v Nitre je niekoľko skúsených hokejistov, doplnených mladými hráčmi. „Podľa toho, čo som si zistil, v Nitre nastala pomerne veľká obmena kádra. Zdravé jadro tu ale zostalo a doplnilo sa to mladými strelcami. Verím, že to bude fungovať,“ optimisticky sa zamyslel nový nitriansky brankár, ktorý na rozdiel od svojich kolegov medzi žrďami nemá problém s prejavovaním emócií. „Niekoľko posledných rokov som sa neprejavoval, veci som neriešil a hádzal ich za hlavu. To mi veľmi neprospievalo,“ vysvetľoval. „Keď som prišiel do dospelého hokeja, dával som najavo emócie. Potom som ale prestal, chcel som byť ako ostatní brankári. Zistil som však, že mi to nesvedčí. Potrebujem sa prejaviť, potrebujem vedieť, že v tíme som. Skrátka to prežívať, pretože to je najviac, čo hráč z hokeja môže mať,“ uzavrel Štefan Žigárdy.
