ZLATÉ MORAVCE. Neorománske mauzóleum znovu po troške opravia. Práce budú komplikované, lebo hrobka je národnou kultúrnou pamiatkou a práce na nej môžu robiť iba reštaurátori.
Krajskí poslanci na opravy kamenných prvkov a kvádrov a sanáciu vlhkosti muriva schválili 1 500 eur.
Kríž už nepadá
Do mauzólea dali za posledné desaťročie zhruba 26 600 eur. Potvrdil to Marián Tomajko, historik špecializujúci sa na oblasť Zlatomoravska a zároveň šéf mestských Záhradníckych služieb, ktoré o dotáciu žiadali kraj.
„Z mestského rozpočtu sme nikdy nemali nič, lebo mesto nemalo na kultúrne pamiatky. Všetky peniaze sme získali postupne z rôznych fondov. Dnes je pamiatka zachránená pred zrútením, statiku má v poriadku,“ hovorí Tomajko. Z peňazí, čo získali doteraz, opravili napríklad schody či kríž, ktorému hrozilo, že sa zrúti.
Viliam a Antónia
V neorománskom mauzóleu sú v dvoch sarkofágoch z čierneho rakúskeho mramoru uložené telá niekdajšieho tekovského župana Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie rodenej Marczibányiovej. Rod grófa Viliama pochádza z oblasti medzi Švajčiarskom a Talianskom. V alpských horách sú dodnes zachované kostolíky podobného tvaru aký má mauzóleum v Zlatých Moravciach.
Otec Viliama Migazziho sa do mesta priženil, stal sa tu zemepánom. Synovi zariadil vojenské vzdelanie. Viliam bol v rokoch 1871 a 1875 tekovským županom. Bol posledným pokračovateľom rodu Migazziovcov, ktorý ním vymrel po meči.
Antónia pochádzala zo starého šľachtického rodu z Púchova. Mala šesť detí a silný zmysel pre charitu. V Tekovskej župe založila Červený kríž, opatrovala deti aj starcov, starala sa o siroty. Zomrela relatívne mladá - mala len 49 rokov, keď podľahla zápalu mozgových blán. Rok po jej smrti – v roku 1887 – dal Viliam postaviť pre Antóniu aj pre seba mauzóleum.
Stavba je z otesaných kamenných kvádrov. Okrem sarkofágov s erbami grófov je v ňom oltár z bieleho carrarského mramoru.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bizarné smreky smútia za grófom
Raritným je aj park okolo pamiatky. Sú v ňom veľmi vzácne smútočné smreky, ktoré tvarmi pripomínajú rôzne zvieratá či predmety. Nájdete tu napríklad ťavu, koňa či párik ľudí. Smreky sem pre svoju manželku Antóniu dal doviezť práve gróf Viliam.
Do kurióznych tvarov narastajú previsnuté smreky len veľmi pomaly. Tridsaťročné stromčeky sú ešte úplne maličké. Tie najväčšie majú cez 120 rokov.
Vzácne smreky - tento má tvar ťavy.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Miesto pre milencov
Migazziho park láka hlavne v lete mladých milencov. V starých stromoch sa dokážu skryť pred dažďom.
Chodili sem odjakživa. Okrem venovania pozornosti partnerovi si tu zapaľovali aj lacné Lipy cigarety, podľa ktorých mnohí dodnes nepovedia miestu inak ako Lipy park.
Telo grófa okradli, smrek podpálili
Mauzóleum si už zopárkrát odskákalo útoky rôzneho druhu.
Mauzóleum už niekoľkokrát čelilo útoku vandalov. Ten najvážnejší sa stal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ktosi sa cez úzke okná vlámal do hrobky. Páchateľom sa podarilo otvoriť sarkofágy a Viliama s Antóniou obrali o prstene a všetko zlato. Zlodejov dodnes nenašli. Vandali pred pár rokmi zaútočili aj na pietny park. Horľavinou poliali a zapálili jeden zo vzácnych smrekov. Vznikla škoda šesťtisíc eur.
Tomáš Holúbek
