Po havárii vo Fukušime prejavili o výskum Martina Hajducha záujem Japonci. Chcú vedieť, či sa na zamorených poliach budú raz znovu pestovať rastliny.
NITRA. Jeho názory na rádioaktivitu a jej vplyv na rastliny prinášajú renomované svetové média. Cituje ho BBC, The New York Times, ale aj známe vedecké časopisy Science a New Scientist.
Slovenský vedec Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre globálne médiá zaujal svojim výskumom v Černobyle o tom, ako rádioaktivita vplýva na rastliny.
Rádioaktívne políčko
S výskumom začal Hajduch ešte v roku 2007. So svojim tímom odvtedy sleduje, ako sa darí rastlinám na zamorenom území v tesnej blízkosti Černobyľu. Pri neslávne známej elektrárni vznikli dve políčka – jedno v zamorenej zóne päť kilometrov od elektrárne a o niečo ďalej kontrolné políčko v očistenej zóne.
Na obidvoch políčkach vysadil vedec so svojimi ukrajinskými partnermi ľan a sóju, aby mohli zistiť, ako rádioaktivitou zasiahnutá pôda vplýva na rast rovnakých plodín.
Už existujúci projekt rozšíri čoskoro ďalší, na ktorý dostal tím bádateľov peniaze od Slovenskej agentúry pre podporu vedy a výskumu. To umožní nielen pokračovanie výskumu, ale aj rozšírenie experimentov o ďalšie plodiny ako sú pšenica a repka olejná.
„Nikto nechce tieto rastliny využívať na výrobu potravín, lebo aj keď je v oblasti malá rádioaktvita, predsa len tam nejaká je. Ale sú možnosti využitia technických plodín na výrobu oleja, ktorý sa môže použiť napríklad na výrobu bionafty,“ hovorí biochemik a genetik Martin Hajduch.
S ochranným oblekom, ktorý Martin Hajduch používa pri práci v zamorenej oblasti.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Nášho vedca chcú Japonci
Unikátny výskum slovenského vedca upútal pozornosť svetových médií. Aj vďaka nim sa o Martinovi Hajduchovi dozvedeli v Japonsku. Krajinu po ničivej jadrovej havárii vo Fukušime mimoriadne zaujíma, aké následky ponesú zasiahnuté plochy. Pre husto obývané Japonsko je vzhľadom na malé množstvo poľnohospodárskych plôch čo najväčšie eliminovanie následkov havárie dosť podstatné.
„Kontaktovali ma japonskí novinári aj farmári, bol som tam aj na konferencii, kde som hovoril o našom výskume. Je možné, že budeme pokračovať v experimentoch aj priamo vo Fukušime, no keďže od havárie uplynulo len niečo vyše roka, musia sa tam niektoré veci ešte utriasť,“ hovorí Hajduch. Narážal na to, že pre japonskú vládu sú prvoradé opatrenia, ktoré majú zabrániť rádioaktivite v potravinovom reťazci.
Hajduch pripustil, že pre vedcov by výskum mal mimoriadny význam, pretože by dokázal porovnať reakciu rastlín na územiach zasiahnutých rádioaktivitou relatívne nedávno a na plochách, ktoré jadrový výbuch postihol pred vyše štvrťstoročím.
V laboratóriu.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Potraviny zo zasiahnutej pôdy budú vždy nebezpečné
Vedec ale upozorňuje, že na rádioaktívnych plochách sa nedajú pestovať žiadne plodiny. Respektíve dajú, ale aj potraviny z nich budú potom rádioaktívne.
Vo výskume ide skôr teda o to, či sa technické produkty získané z plodín dopestovaných v zamorenom území dajú bezpečne využívať. Aj preto sa hľadajú na pestovanie v zamorených oblastiach hlavne také rastliny, ktoré by sa dali využiť na technické účely.
„Niektoré plochy sa dajú dekontaminovať podľa toho, ako veľmi boli zamorené – aj o tom je časť nášho výskumu. Ak máte napríklad kontaminovanú cestu, tak ju jednoducho umyjete, podobné to je aj v prípade niektorých budov. Sú na to špeciálne prášky, takže sa to dá. Je ale niečo úplne iné, ak máte kontaminovanú ornú pôdu, to je nebezpečné,“ upozorňuje vedec.
Martin Hajduch je slovenský vedec, pôsobí v Nitre. O jeho prácu majú záujem renomované zahraničné média.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Vedci možno minimalizujú útoky teroristov
Niektoré úvahy sú stále v rovine sci-fi, vedci ich však nevylučujú.
V Černobyle zasadili vedci na čele so Slovákom Martinom Hajduchom už šiestu generáciu rastlín. Z doterajších výskumov vyplýva, že políčko v zóne, kde je rádioaktivita asi dvadsaťkrát vyššia ako v očistenom políčku, prináša menšie rastliny, ktoré majú aj menej semiačok. Ovplyvnená bola teda schopnosť reprodukcie plodín rastúcich v rádioaktívnej zóne.
Nádej však vzbudzuje zistenie, že rastliny sa každou generáciou dokážu viac prispôsobiť rádioaktívnej pôde. Vedci teraz zisťujú, ako je to možné. Ak sa im to podarí zistiť, môžu v budúcnosti ľudstvu uľahčiť prekonanie dopadov jadrových katastrôf, vrátane teroristických útokov jadrovými zbraňami. Rovnako by sa mohol vyriešiť problém s letmi do vesmíru, kde pôsobí vesmírna rádioaktivita. Martin Hajduch ale upozorňuje, že tieto úvahy sú síce na mieste, stále ale ostávajú v rovine sci-fi.
Tomáš Holúbek
